Kultúra

Spomienky starého otca na Slovenské národné povstanie v kraji pod Javorinou

Spomienky starého otca na Slovenské národné povstanie v kraji pod Javorinou

• Kopanice.sk

• /

• Novinky

• /

• Kultúra

• /

• Spomienky starého otca na Slovenské národné povstanie v kraji pod Javorinou

29. augusta sme si pripomenuli 75. výročie Slovenského národného povstania a práve pri tejto príležitosti si pripomenieme aj tých, ktorých ústa už navždy onemeli – bojovníkov a väzňov, našich starých rodičov a predkov umučených na popraviskách či v koncentračných táboroch. Skláňajúc sa v hlbokej úcte pred ich pamiatkou predkladáme Vám pravdivé svedectvá o ľudských tragédiách a utrpení, ktorých pôvodcom a strojcom bol hitlerovský nacizmus i domáci klérofašizmus.

Podjavorinský kraj má v histórii SNP svoje nezastupiteľné miesto. Aktivita protifašistických bojovníkov, najmä partizánskeho oddielu Hurban, presahovala hranice nášho regiónu. Vysporiadať sa s minulosťou svojho národa, pochopiť ju a stále si ju pripomínať, je dôležité pre všetky generácie. Nezabúdať na tých, ktorí konali v ťažkých rokoch vojny tak, ako im kázalo svedomie, ich česť a zmysel pre pravdu.

Pamätník SNP na vrchu Roh pri Lubine

Prvé partizánske skupiny na Slovensku sa utvárali z vojakov slovenskej armády, z politických utečencov, zo sovietskych a iných vojenských zajatcov, ktorým sa podarilo utiecť z nemeckých táborov. Nezaostával ani vznik miestnych bojových skupín pripravovaných vystúpiť podľa plánu Povstania v kraji pod Javorinou a Malými Karpatmi. Tak sa partizánske hnutie organizovalo v strediskách v okolí Krajného, Starej Turej, Lubiny, Myjavy a Brezovej pod Bradlom.

Prvou partizánskou skupinou v kraji, už dobre vyzbrojenou v auguste 1944, bola asi 15-členná skupina. Prijala názov ,,Javorina“ a táborila v okolí Krajného. Jej veliteľom sa stal Ukrajinec, údajne kapitán Červenej armády, Valentín Furmanov Medvedev. Tvorili ju prevažne vojaci Červenej armády, ktorí ušli z nemeckého zajatia. Na prelome augusta a septembra roku 1944 sa v Lubine utvorila druhá partizánska skupina. Zorganizoval ju Miloš Uher za pomoci učiteľa Milana Slávika, úradníka Martina Kedru zo Bziniec pod Javorinou, rotmajstra Jána Rešetku a ďalších. Táto skupina zhromažďovala zásoby a čakala na vhodnú príležitosť získať zbrane.

Pamätník veliteľovi II. Stalinovej brigády I. D. Dibrovovi

Posilou pre rozvíjanie partizánskych síl v kraji sa ukázal príchod Jána Reptu zo Sklabine po dohode s Viliamom Žingorom, veliteľom druhej partizánskej brigády M. R. Štefánika. Dostal nákladné auto, výzbroj pre 40 bojovníkov a rozkaz riadenej vojenskej jednotky, čo mu umožnilo nenarušený prechod do Brezovej pod Bradlom. Tam Repta založil partizánsku jednotku s táborom v Lopušovej pri Košariskách. V okolí Myjavy vznikla začiatkom septembra roku 1944 partizánska skupina Štefana Čúvalu, myjavského učiteľa. Svoj prvý tábor mala na strane Krajňanskej hory v priestore Planý vrch. V polovici septembra založil kapitán Juraj Adamovič nad Moravským Lieskovým ďalšiu samostatnú skupinu sformovanú z antifašistov – dobrovoľníkov z okolia Bošáce.

Jedným z odvážnych partizánov statočne bojujúcich za našu vlasť bol aj môj starý otec. Takmer celý život prežil na Kopaniciach. Život môjho starého otca je plný spomienok na Slovenské národné povstanie a druhú svetovú vojnu, ktoré Vám v jeho príbehu rozpoviem. Narodil sa 29. mája 1926 v Žiline, kde navštevoval Ľudovú školu. Po ukončení štúdia na gymnáziu vyštudoval Právnickú fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 1950 bol zamestnaný ako podnikový právnik v národnom koncerne Presná mechanika v Chirane v Starej Turej až do roku 1989. Bol členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a historicko-dokumentačnej komisie vydávajúcej publikácie z obdobia druhej svetovej vojny.

Pmätník SNP Hlavina

Bol študentom žilinského gymnázia (septimy), keď sa ako 18-ročný prihlásil do povstaleckej armády v Žiline. 29. augusta 1944 všetkých prihlásených do armády vyzbrojili pre boj proti nemeckým okupačným jednotkám. Na Nemcov narazil pred Žilinou pri Hričove, kde už boli nemecké bojové vozy, ktoré sa vyložili z vojenského transportéra smerujúceho na východný front. Tento transport sa im podarilo zastaviť, ale na druhý deň, 30. augusta 1944, museli ustúpiť, pretože Nemci už prenikli do Žiliny smerom na Strečno. V tom čase môj starý otec pozhadzoval zo seba vojenské oblečenie a výzbroj a spolu s jeho otcom to všetko ukryli na povale ich domu. Nanešťastie ho videli ich susedia a tí ich neskôr udali.

Po ukončení leta, keď začal školský rok, študenti nenastúpili do škôl, ale začali kopať protitankové zákopy v okolí Žiliny. Trvalo to približne dva mesiace. Povstanie sa chýlilo ku koncu pádom Banskej Bystrice v posledných dňoch októbra v roku 1944. Neskôr, 8. novembra 1944 vo večerných hodinách môjho starého otca zatkla nemecká polícia a Žilinské gestapo. Uväznený bol vo väznici gestapa v Žiline, ktorá bola v pivnici Okresného súdu. Po čase ho premiestnili do väznice Krajského súdu v Trenčíne a napokon od 16. novembra 1944 až do 14. januára 1945 bol uväznený vo väznici v Ilave.

Pamätník SNP v osade Nárcie

Podmienky na prežitie boli vo väzení veľmi ťažké. Bol označovaný ako ,,bandita“ a podľa toho sa s ním aj zaobchádzalo. Ležal na studenej a holej zemi, najhoršie to bolo na betóne, o niečo lepšie na drevených doskách, spomína. Dva mesiace takto všetci čakali na ďalšiu deportáciu, na transport do niektorého z koncentračných táborov na území Nemecka. To sa však neuskutočnilo, pretože Nemci na transporty už nemali železničné vagóny pre blížiaci sa front. Vďaka tomu môjho starého otca prepustili 14. januára 1945. Po prepustení z Ilavy sa ukrýval, pretože ho začali znova hľadať. Hľadanie sa skončilo oslobodením Žiliny 30. apríla 1945.

Koncom apríla 1945 sa front približoval k mestám a dedinám na kopaniciach podjavorinského kraja. Ukrajinský front a prvá rumunská armáda prekonávali odpor nemeckých vojsk. Do oslobodzovania regiónu sa zapojili aj niektoré oddiely druhej partizánskej brigády J. V. Stalina. Skupina nadporučíka Alexandra Staneka sa zúčastnila na oslobodení mesta Stará Turá a obcí Bzince pod Javorinou a Lubina. Novomestskí partizáni operovali začiatkom apríla 1945 v okolí osady Cetuna a mali viacero bojových zrážok s ustupujúcimi nemeckými jednotkami, pri ktorých zajala 75 nemeckých vojakov. Taktiež uskutočnili boje v okolí Moravského Lieskového a Bošáce.

Do kraja pod Javorinou prišla sloboda. Vojna sa skončila, zbrane utíchli. Náš ľud po skončení druhej svetovej vojny prejavil všetkým bojovníkom proti fašizmu vďaku a úctu. I tým, čo bojovali a nežijú. Postavili veľkolepé mohyly, pamätníky či pamätné tabule. Na kopaniciach ich nájdeme niekoľko: pamätník SNP v miestnej časti Cetuna, pamätník SNP na vrchu Roh pri Lubine, pamätník veliteľovi II. Stalinovej brigády I. D. Dibrovovi, pamätník SNP v osade Nárcie, partizánsky bunker vo Vetešovom Járku či socha partizána z II. svetovej vojny v osade Grúň pri Novej Bošáci. Je to tak správne, pretože položili na oltár vlasti to najcennejšie – svoje životy.

Autor: Kristína Hoghová

Foto: Kristína Hoghová, mapio.net, cetuna.estranky.sk, giselethedog.webnode.sk