Registrácia
Kopanice.sk Obce Ubytovanie Gastronómia Aktivity Novinky Podujatia Workshopy Mapa Kontakt Reklama Spolupráca Kariéra FAQ Podmienky používania Ochrana súkromia Mapa stránok

© 2018 Stingray Studio

#

Lubina

Lubina 56, 916 12 Lubina Súradnice: 48.784648, 17.735436

+421 905 985 508 info@obeclubina.sk obeclubina.sk

Kraj: Trenčiansky samosprávny kraj

Okres: Nové Mesto nad Váhom

Počet obyvateľov: 1 423

Rozloha: 2 943 ha

Obec Lubina je odvodený od slovného základu „lub“ vo význame lyko, podkôrna časť listnatého stromu. Pomenovanie osady v takomto poraste – dubovom – „dubina, dubina, bude z teba Lubina“, je i základom povesti o založení obce.

 

Okrem centrálnej obce spadajú do katastra aj desiatky ďalších kopaničiarskych usadlostí, ktoré sa ležia hlavne nahor proti smeru toku Kamečnice. Najvýznamnejšími susednými obcami Lubiny sú Stará Turá a Bzince pod Javorinou. Územie je koridorom k najvyššiemu vrcholu Bielych Karpát – k Veľkej Javorine. Južnou časťou katastra prechádza cesta druhej triedy z Myjavy a Starej Turej do Nového mesta nad Váhom. Obec má 3 časti.

Symboly

Erb obce

Zlatý dubový trojlist prevýšený strieborným ohliadajúcim sa Baránkom Božím v zlatej zbroji, v ústach so zlatou položenou hviezdou na zvlnenej stuhe, držiacim za sebou pravošikmú zlatú krížovú žrď previazanú striebornou šatkou.

Poloha

Obec Lubina leží na slovensko-moravskom pohraničí – v podjavorinskej oblasti. Je takmer úplne zovretá v horskej doline, ohraničenej hlavným hrebeňom Bielych Karpát zo severu a bočnými výbežkami z východu a západu. Na juh je otvorený výhľad na končiace sa Malé Karpaty. Obec je orientovaná severojužným smerom a kopanice sú roztrúsené po svahoch bočných výbežkov. Dominantu tvorí najvyšší vrch chotára a celých Bielych Karpát – Veľká Javorina (970 m n. m.). Najnižšie položené miesto je v dolnej časti obce – 256 m n. m. Celú dolinu odvodňuje Kamečnica, ktorá pramení vo výške 559 m n. m. v Lubinskej. Priberá bočné prítoky, ústi do Klanečnice, ktorá sa vlieva do Váhu v Novom Meste nad Váhom.

História

Archeologické nálezy z mladšej doby bronzovej pri Setvákech skale na Nehvanci (časť Hrnčiarové) svedčia o dávnom osídlení územia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1392. Ide o listinu, ktorou kráľ Žigmund daroval celé Čachtické panstvo i s okolitými dedinami bratislavskému županovi Stiborovi zo Stiboríc. Stibor II. zomrel v roku 1434 bez  mužského potomka a panstvo pripadlo kráľovskej korune. V roku 1436 ho teda Žigmund daroval kráľovskému pokladníkovi Michalovi Országovi z Gútu. Posledný Ország - Krištof  zomrel bez mužského potomka roku 1567 a panstvo prešlo pod správu uhorskej kráľovskej komory. Roku 1569 ho Maximilián I. dal do zálohy Uršule Kanzajovej, vdove po Tomášovi Nádašdym a ich synovi Františkovi. Po Františkovej smrti (1609) spravovala panstvo jeho manželka Alžbeta Báthoryová. Roku 1613 sa majetok rozdelil medzi deti Pavla, Katarínu (vyd. Drugetová) a Annú (vyd. Zrínsku). Nakoniec sa rozdelil na 2 časti - nádašdyovskú a drugetovskú. V 15. storočí bol kraj ovplyvnený husitským hnutím. Silný inšpirujúci i duchovný náboj a veľkú zásluhu na budovaní evanjelickej cirkvi majú českí exulanti zo 17. storočia - napr. stavba evanjelického chrámu a školy roku 1784. Ich príchodom sa rozvinula

remeselnícka výroba - súkenníctvo, mlynárstvo a stolárstvo.

Kultúra

Fašiangy a tradičné pochovávanie basy v Kultúrnom dome v Miškech Dedinke

Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, a dievčatá plačú, že sa nevyskáču...Na slávnosti sa môžete zoznámiť s tradičnou dedinskou zabíjačkou. Ochutnáte zabíjačkové špeciality a fašiangové šišky a zabavíte sa na fašiangovej veselici. Tá ukončí veselé fašiangové obdobie a pochovaním basy sa začne pôst.

 

Kapustovo-lekvárový večer

Táto akcia sa nesie v duchu ako to robila naša babička. Pripravuje sa kapusta na kvasenie, vymieňajú sa skúsenosti z domácej výroby džemov a lekvárov a spoločné hodnotenie vyrobených vzoriek. Celá akcia prebieha pri voňavej kapustnici a mäkučkých palacinkách s džemom.

 

Tradičné stretnutie pri pálení vatry na počesť Majstra Jána Husa na Chríbe

K tradičným podujatiam patrí Pálenie vatry na počesť Majstra Jána Husa spojené so streleckými pretekmi, opekaním a hudbou.

 

Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov na Javorine

Javorina je symbolom bratstva týchto dvoch susedných národov už viac ako storočie. Slávnosť je sprevádzaná kladením vencov na pamätník a bohatým programom na uctenie si bratstva medzi Čechmi a Slovákmi.

 

Oslavy SNP na vrchu Roh a v prírodnom amfiteátri

Výročné oslavy SNP na vrchu ROH v prírodnom amfiteátri pod vrchom ROH, sprevádzané hudobným sprievodom a večerným stretnutím generácií pri vatre priateľstva.

 

CZ Škoda

Zraz automobilov Škoda do roku výroby 1987 (94).

 

Podjavorinské folklórne slávnosti

Slávnosť plná folklóru, ktorý pohladí vaše uši. Prezentácie ľudových remesiel, atrakcie pre

Deti.

Životné prostredie

Rozsiahle lesné porasty – listnaté ( buk, dub, javor ), ihličnaté (smrek, borovice) sa striedajú s poľnohospodárskou pôdou, lúkami, pasienkami a ornou pôdou. Pôsobivý obraz krajiny dotvára rozptýlená zeleň stromov a krov, zachované ovocné sady so starými vzácnymi odrodami ovocných drevín – oskoruše, hrušky, jablone, slivy (slivky, belice, durandzie, trnky). Výskyt vzácnych rastlín i živočíchov na území Veľkej Javoriny bol dôvodom, aby 30. 6. 1988 túto oblasť – 83 ha – vyhlásili za štátnu prírodnú rezerváciu.

Zaujímavosti

Štúrovci

Tento rod založil v Lubine Pavel Štúr ( 1761- 1827). Pochádzal z Trenčína zo súkenníckej rodiny. V r. 1781 ho prijali v Lubine do súkenníckeho cechu. Oženil sa, mal 10 detí, z nich žili len štyri : Ján (1786-1819), Samuel (1789-1851), Zuzana (1801-1866), Eva (1809-1875). Samuel bol otcom Ľudovíta Štúra, významného národného dejateľa.

 

Holubyovci

Juraj Holuby (1797-1863), ev.a. v. kňaz, mal troch synov a dcéru. Najstarší Karol – účastník hurbanovského povstania popravený v r. 1848. Gustáv, lubinský kňaz, má zásluhu na rekonštrukcii chrámu do súčasnej podoby. Jozef Ľudovít (1836-1923) – ev. kňaz, botanik, etnograf, historik, publicista. Zostavil tri herbáre. Prvý obsahoval 12 tisíc druhov rastlín z oblasti pod Javorinou a Bošáce, druhý tvorili rastliny z Trenčianskej stolice a tretí rastliny z okolia Pezinku. Publikoval vyše 200 prác, článkov a úvah. V r. 1922 dostal čestný doktorát prírodných vied Karlovej univerzity v Prahe.

 

Miloš Uher

(1914-1945) – veliteľ partizánskeho oddielu Hurban, kpt. in memoriam, vyznamenaný Štefánikovým radom 4. stupňa 8.5.1992. Odpočíva v kruhu svojich spolubojovníkov na vrchu Roh – vo vybudovanom pamätníku.

 

Rudolf Uher

( 1913-1987) akademický sochár, tvorca reliéfu partizánov a žulovej sochy partizána v areáli pamätníka Roh, busty Miloša Uhra a pamätnej tabule na dome M. Uhra.

 

Minifarma

Deti spoznajú miniatúry hospodárskych zvierat, môžu ich hladkať, kŕmiť. Pripravené sú aj iné atrakcie ako jazdenie na koníkovi, vystúpenie zvieratiek, vodné ihrisko, rozprávkové domčeky, lesné a slamené ihrisko. „Naše babičky už zriedka chovajú hospodárske zvieratá a u nás sa s nimi deti stretnú v prirodzenom prostredí. Všetky sú krotké, môžu ich pohladiť, akoby naozaj boli na babičkinom dvore“

Mapa obce