Registrácia
Kopanice.sk Obce Ubytovanie Gastronómia Aktivity Novinky Podujatia Workshopy Mapa Kontakt Reklama Spolupráca Kariéra FAQ Podmienky používania Ochrana súkromia Mapa stránok

© 2018 Stingray Studio

Brezová pod Bradlom

Nám. gen. M. R. Štefánika 1, 906 13 Brezová pod Bradlom Súradnice: 48.664999, 17.540198

mesto@brezova.sk brezova.sk

Kraj: Trenčiansky samosprávny kraj

Okres: Myjava

Počet obyvateľov: 5 068

Rozloha: 4107,7 ha

Brezová pod Bradlom má bohatú históriu a kultúrne tradície. Vždy bola pôsobiskom, či domovom mnohých významných osobností slovenského politického, cirkevného alebo kultúrneho života. Pripomenutím významnosti života a diela osobností sú napríklad pamätníky Jozefa Miloslava Hurbana, Samuela Jurkoviča, Štefana Osuského alebo Jána Papánka. V meste sa každoročne konajú tradičné kultúrne akcie, ktoré majú svoj vzor v našej dávnej minulosti, zvykoch a tradíciách.

Symboly

Erb mesta

Erb mesta pozostáva z červeného štítu, v ktorom je umiestnené strieborné trojvŕšie, z ktorého vyrastá breza a z bočných kopcov vyrastajú dve strieborné ľalie. Historickou predlohou erbu je odtlačok pečatidla zachovaný z roku 1643.

 

Vlajka mesta

Farby mesta sú biela a červená. Zástava mesta vychádza z farieb mesta a tvoria ju dva rovnako široké pásy ukončené zástrihom siahajúcim do 1/3 vlajky. Uloženie farby na zástave: vrch - červená farba, spodok - biela farba.

 

Štandarda primátora

Štandardu primátora tvorí erb mesta v tvare obdĺžnika v mestských farbách (červená a biela), pričom pomer výšky a šírky štandardy je totožný s pomerom výšky a šírky erbu.

 

Pečať mesta

Pečať mesta Brezová pod Bradlom tvorí erb mesta, okolo ktorého z hornej časti kruhu je nápis "Brezová pod Bradlom" a v dolnej časti "Pečať mesta". Nápisy sú od seba oddelené 6-cípymi hviezdičkami.

Poloha

Mesto Brezová pod Bradlom sa nachádza na úpätí Malých Karpát asi 85 km od hlavného mesta Bratislavy. Nad mestom  sa týči vrch Bradlo, na ktorého vrchole sa nachádza Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika, rodáka z neďalekých Košarísk. Krajina v okolí mesta poskytuje skvelé podmienky pre aktívne využívanie voľného času v nádhernom prostredí.

História

Počiatok najstaršieho osídlenia územia Brezovej pod Bradlom siaha do eneolitu – neskorej doby kamennej. Ďalšie nálezy sú zo začiatku bronzovej doby.

Z r. 1262 pochádza najstarší písomný doklad o existencii osady Brezová (villa Brizoua) - dve listiny uhorského kráľa Bela IV. Brezová potom načas spustla, do roku 1568 o nej nemáme písomné zmienky. Poodhaliť aspoň niečo z týchto rokov nedávno pomohla archeológia. V Brezovej sa zistili stopy jednoduchého opevnenia rámcovo datovaného do 15. storočia.

 

V roku 1564 došlo k zaľudneniu Brezovej, v r. 1568 sa ako Brezowa spomína v urbári čachtického panstva. V roku 1598 bolo na Brezovej už 111 domov. Rozloha poľnohospodárskej pôdy v úzkej brezovskej doline nestačila, v okolí preto začalo vznikať kopaničiarske osídlenie. K rozvoju kopaníc prispel i fakt, že poddaní mali pri ich užívaní veľké úľavy pri odvádzaní dávok a daní. Osídlenci prichádzali na Brezovú (a podobne aj do ďalších oblastí Myjavskej pahorkatiny) najmä zo severu Slovenska v rámci tzv. valašskej kolonizácie – viď priezviská obyvateľov Brezovej Brincza, Vallasik. V tejto neskorej fáze valašskej kolonizácie bola už etnická príslušnosť osídlencov slovenská a valachmi sa nazývali podľa valašského spôsobu života, vyznačujúceho sa salašníctvom a chovom dobytka. Niekoľko osídlencov prišlo pravdepodobne i z dedín na okolí Brezovej, čomu nasvedčujú ich priezviská – Brwnowzky, Krainan, Hrussowsky. Prílev osídlencov neskôr zoslabol a počet Brezovanov sa ďalej zvyšoval hlavne vďaka vysokému populačnému prírastku.

 

Počas Rákocziho povstania kuruci (povstalci) na Brezovej na lúkach Brezovky v r. 1706 odzbrojili a zabili 491 cisárskych vojakov. 10. mája 1709 získala Brezová privilégiom panovníka Jozefa I. jarmočné právo a stala sa oppidom – zemepanským mestečkom. Brezová i jej kopanice prudko rástli. Obyvatelia pribúdali nielen v Brezovej, ale i v celom podbradliansko-podjavorinskom kraji. Nijaká oblasť Slovenska vtedy nedosiahla taký nárast obyvateľstva. Koncom 18. st. mala Brezová 5291 obyvateľov. V roku 1753 bolo v Brezovej 209 remeselníkov. Rozvíjali sa najmä cechy garbiarsky, ševcovský, mäsiarsky, existoval i cech čižmársky.

 

Nárast obyvateľstva pokračoval ešte v 1. pol. 19. storočia. V roku 1837 mala Brezová 6325 obyvateľov (5937 evanjelického, 246 rímskokatolíckeho a 142 židovského vyznania). Väčšina obyvateľov sa venovala poľnohospodárstvu, role vlastnili i remeselníci. Darilo sa garbiarom, Brezová sa v 1. pol. 19. st. stala jedným z najdôležitejších centier výroby kože na Slovensku.

V obyvateľstve Brezovej, formovanom okrem iného i dlhým zápasom o rešpektovanie svojich náboženských práv, dochádza od začiatku 19. st. k rozvoju národného hnutia. V rokoch 1840-1843 bol brezovským evanjelickým kaplánom Jozef Miloslav Hurban. 28. apríla 1848 Hurban svojou rečou strháva na brezovskom rínku tritisíc prítomných a vyhlasuje Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej požadujúce slovenčinu v úradnom styku, slovenské školy, slovenských poslancov na sneme a vrátenie kopaníc, pasienkov a hôr. V septembri 1848 sa podbradliansko-podjavorinský kraj stáva centrom povstania. Slovenská národná rada, prvá politická reprezentácia Slovákov, ktorej je Hurban predsedom, sa presúva z Myjavy na Brezovú. 22. septembra vybojujú na Brezovej slovenskí dobrovoľníci prvé víťazné bitky proti piatim stovkám príslušníkov pravidelného cisárskeho vojska a maďarských gardistov (dnes je 22. september na pamäť týchto bojov Dňom ozbrojených síl Slovenskej republiky).

 

V druhej polovici 19. st. sa zastavil rast Brezovej a nastal postupný pokles počtu jej obyvateľov, ktorý trval až do vzniku prvej Československej republiky. Poštový úrad mala Brezová od roku 1875, telegrafné spojenie od roku 1878 a železnicu až od roku 1899. Garbiarstvu sa venovalo okolo 300 majstrov. Po roku 1890 však nastal úpadok garbiarskeho remesla. Narastalo vysťahovalectvo, najviac Brezovanov odišlo do Ameriky (v rokoch 1893-1908 okolo 1500 ľudí). Národné povedomie prežilo v podbradliansko-podjavorinskom kraji i napriek útlaku. Iste nie je náhoda, že z tohto kraja vzišli Milan Rastislav Štefánik - najvýznamnejšia osobnosť našich novodobých dejín, či diplomati Štefan Osuský a Ján Papánek i ďalší, ktorí prispeli k formovaniu našej novodobej štátnosti. Za národnú slobodu bojovalo počas I. svetovej vojny v čs. légiách 31 Brezovanov, dvaja z nich zahynuli. V radoch rakúsko-uhorskej armády padlo v I. svetovej vojne 71 Brezovanov.

 

K Československej republike sa prihlásila i Brezová. V roku 1919 bolo na Brezovej 4398 obyvateľov. Vznikli menšie garbiarske podniky, kože sa už začali vyrábať továrenským spôsobom. Okrem nich boli v Brezovej ešte dve šarovne, pradiareň, tkáčovňa, 2 tehelne, neskôr pribudla likérka. Úspešne sa rozvíjalo školstvo, 6. 1. 1919 bola otvorená prvá meštianska škola na Slovensku s vyučovacím jazykom slovenským. Podľa projektu Dušana Jurkoviča bola postavená v rokoch 1927 – 1928 Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle. Názov obce sa od roku 1928 zmenil z Brezovej na Brezovú pod Bradlom.

II. svetová vojna priniesla najväčšie utrpenie brezovským Židom. Z Brezovej bolo do koncentračných táborov deportovaných 77 Židov, dospelí, rodiny i deti – 72 z nich zahynulo. Podbradliansko-podjavorinský kraj bol jednou z mála oblastí západného Slovenska kde možno po vypuknutí Slovenského národného povstania hovoriť o ozbrojenom povstaní. Partizáni Oddielu Repta II. partizánskej brigády M. R. Štefánika pod vedením Jána Reptu dokázali úspešne pôsobiť až do konca vojny a mohli sa preto podieľať i na oslobodení Brezovej 7. apríla 1945. V II. svetovej vojne sa boja za slobodu v radoch domáceho i zahraničného odboja zúčastnilo 45 občanov Brezovej. Počas vojny zahynulo 84 obyvateľov Brezovej - 12 ich bolo umučených alebo padlých v bojoch, 72 židovských obyvateľov zahynulo v koncentračných táboroch. Z Oddielu Repta zahynulo 17 partizánov - niektorí v priamom boji, iní v koncentračných táboroch.

 

Povojnová história Brezovej pod Bradlom bola spätá s priemyselným rozvojom najmä so vznikom podniku Pružináreň a strojáreň. Súbežne s ním sa obnovil aj rozvoj Brezovej, ktorá bola v roku 1966 povýšená na mesto.

Kultúra

Brezofský jarmek – Slávnosti Sváka Ragana

Brezovský jarmek sa vyznačuje tradičnými domácich dobrotami, ako napríklad brezovské varené cestenice. Šikovné ženičky tu varia miestne špeciality a aj mastný chlieb s cibuľou. Chuťové poháriky si tu prídu na svoje. Samozrejme na jarmeku nemôžu chýbať remeselníci so svojím výrobkami. Celé podujatie je sprevádzané bohatým programom pre všetky vekové kategórie.

 

Súťaž vo varení guláša

Mesto v spolupráci s Dobrovoľným hasičským zborom usporadúva pre všetkých gulášnikov, ktorí chcú predstaviť svoje kulinárske umenie súťaž vo varení GULÁŠA a súťaží sa O brezovskú putovnú varešku. Máte možnosť si prísť vychutnať dobrý guláš s atmosférou kopaníc.

 

Fotosúťaž Očami M. R. Štefánika

Iniciatíva očami M. R. Štefánika v spolupráci s mestom a C&C Slovakia organizujú fotografické súťaže so zameraním na život Milana Rastislava Štefánika a vyhlásené témy sa nesú v tomto duchu.

 

Pamiatka na Slovenské národné povstanie

Pri tejto príležitosti sa kladú vence pri pamätníku Jána Reptu na Vajanského ulici a premietanie rozprávania člena oddielu Repta Jána Krutého.

 

Spomienkové slávnosti pri príležitosti tragickej smrti gen. Milana Rastislava Štefánika

Spoluzakladateľ našej novodobej štátnosti, vedec, vojak, diplomat a štátnik Milan Rastislav Štefánik je jednou z kľúčových osobností našich dejín. Podstatou májových spomienkových slávností na Bradle je oslava celého Štefánikovho diela, nie iba spomienka na jeho tragickú smrť. Rovnako bradlianska Mohyla nie je iba hrobom, ale oslavuje celé Štefánikovo zakladateľské dielo a vyjadruje vďaku oslobodeného národa. Základný pôdorys spomienkových slávností na Bradle predurčil výnimočným poňatím Štefánikovho pohrebu i vytvorením miesta spomienkových slávností - bradliankej Mohyly - architekt Dušan S. Jurkovič.

 

Fašiangy a tradičné pochovávanie basy

Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, a dievčatá plačú, že sa nevyskáču...Na slávnosti sa môžete zoznámiť s tradičnou dedinskou zabíjačkou. Ochutnáte zabíjačkové špeciality a fašiangové šišky a zabavíte sa na fašiangovej veselici. Tá ukončí veselé fašiangové obdobie a pochovaním basy sa začne pôst.

 

Národný beh gen. M. R. Štefánika

Tradičný beh s dĺžkou trate 14,5 km.

Životné prostredie

Vysokú kvalitu prírodného prostredia podbradliansko-podjavorinského kraja dokladá skutočnosť, že časti jeho územia patriace Malým i Bielym Karpatom majú štatút Chránenej krajinnej oblasti, prírodná rezervácia Ševcova skala a prírodné pamiatky Štefanová, Malejov, Kožíkov vrch a Bučková jama sú v najprísnejšom piatom stupni ochrany.

 

V lesoch kraja prevládajú prevažujú listnáče, predovšetkým buk, hrab a dub. Z ihličnatých drevín je vo vyšších polohách zastúpený smrek obyčajný, borovica lesná a smrekovec. Významnejšie lesné plochy sú najmä na severe kraja v priestore Bielych Karpát a na juhu kraja v oblasti Brezovských Karpát, kde prevažujú hospodárske lesy, no zastúpené sú aj chránené lesy. Z lúčnych porastov prevládajú najmä vysokosteblové trávy. Fauna kraja sa vyznačuje druhovou bohatosťou. Z hmyzu možno spomenúť fúzače, bystrušky či motýle perleťovce; z obojživelníkov a plazov salamandru škvrnitú, mloka horského, jaštericu zelenú; z vtákov skaliara pestrého, strakoša obyčajného, z cicavcov ježa bledého, piskora lesného, plcha lesného, vevericu stromovú, srnu lesnú, jeleňa lesného, divú sviňu, líšku obyčajnú, mačku divú.

Zaujímavosti

Brezovania s obľubou o svojom kraji pod Bradlom vravia, že je posiaty pamätníkmi významných rodákov a udalostí, ktorých boli aktérmi a ktoré menili históriu celého Slovenska. Ich predkovia nechýbali v pravú chvíľu tam, kde sa rozhodovalo o veciach národných i štátnych. Bohatú a slávnu minulosť Brezovej i osobnosti, ktoré ju pomáhali vytvárať, pripomínajú kultúrno-historické pamiatky.

 

Dušan Samuel Jurkovič

Dušan Samuel Jurkovič (23. 8. 1868 - 21. 12. 1947), najväčší slovenský architekt prvej polovice 20. storočia, je právom považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry. V svojej tvorbe cieľavedome uplatňoval prvky ľudovej kultúry i moderné trendy európskej architektúry. Bol autorom nielen pôvabných secesných budov, ale aj moderných funkcionalistických stavieb, či pôsobivých pomníkov a pamätníkov. Medzi jeho známe dielo patrí Mohyla M. R. Štefánika, ktorá je posledným miestom odpočinku generála Dr. Milana Rastislava Štefánika - vedca, vojaka, diplomata, jednej z kľúčových osobností Slovenska, spolutvorcu našej novodobej štátnosti.

Galéria

Mapa obce