Registrácia
Kopanice.sk Obce Ubytovanie Gastronómia Aktivity Novinky Podujatia Workshopy Mapa Kontakt Reklama Spolupráca Kariéra FAQ Podmienky používania Ochrana súkromia Mapa stránok

© 2018 Stingray Studio

#

Myjava

Námestie M. R. Štefánika 560/4, 907 14 Myjava Súradnice: 48.755297, 17.567464

+421 34 6907 311 podatelna@myjava.sk myjava.sk

Kraj: Trenčiansky samosprávny kraj

Okres: Myjava

Počet obyvateľov: 11 831

Rozloha: 4 854 ha

Metropola pod slamou, tak prezývali Myjavu v rovnomennom románe spisovateľky Zuzky Zgurišky. Je charakteristická svojim kopaničiarskym nárečím, ktoré tak trochu pozabúda na mäkčene a ô. K charakteristikám Myjavy a vôbec celej kopaničiarskej oblasti patrí dominantné postavenie evanjelickej cirkvi a. v., čo je dedičstvom a tradíciou Myjavy, Starej Turej, Brezovej pod Bradlom a okolitého kopaničiarskeho kraja.

Symboly

Erb mesta

Erb Myjavy tvorí v striebornom štíte spoza stredného vrchu vysokého modrého trojvršia preloženého striebornou položenou rybou zlaté vychádzajúce slnko striedavých lúčov. Súčasná podoba erbu má korene v 16. storočí, kedy Myjava používala pečatidlo s renesančným štítom, v strede ktorého bola vertikálne postavená ryba. Symbol ryby v slovenskej mestskej a obecnej heraldike nie je zriedkavosťou, veď sa nachádza v erboch viac ako dvadsiatich lokalít na Slovensku. No nezvyčajná kompozícia ryby v pôvodnom erbe Myjavy je skutočne ojedinelá. Význam symbolu nie je celkom jasný. Je možné, že išlo len o motív upozorňujúci na rieku Myjava a na rybolov, ale pravdepodobnejšie je, že ide o kresťanský symbol Krista. Podľa tradície totiž slovo ryba - po grécky ICHTHYS - v sebe skrýva skratku Iesus Christos Theu Yios Soter. Čo znamená: Ježiš Kristus, Syn Boží, Spasiteľ.

 

Zástava mesta

Štandardnú a najpoužívanejšiu zástavu tvoria tri zvislé farebné pruhy: žltý, modrý a biely. Táto farebná kombinácia sa však môže v praxi vyskytnúť aj v podobách korúhvy či primátorskej štandardy.

 

Pečať mesta

Pečať je jednoduchá, tvorí ju súčasná podoba erbu Myjavy s doplnkovým textom "MYJAVA" alebo "MESTO MYJAVA".

Poloha

Myjava je strediskom rázovitej kopaničiarskej oblasti medzi Záhorím na jednej a Považím na druhej strane. Leží na severe strednej časti Myjavskej pahorkatiny, neďaleko jej hranice s Bielymi Karpatmi. Rozprestiera sa na nive riečky Myjavy, jej ľavostranného prítoku Cengelky a na spodných úsekoch plochých, k doline Myjavy mierne sklonených chrbtov. Myjavská pahorkatina susedí s Chvojnickou pahorkatinou, Borskou nížinou, Malými Karpatmi (s ich dvoma podcelkami: Brezovskými a Čachtickými Karpatmi), Považským podolím a Bielymi Karpatmi (s ich troma podcelkami: Žalostinskou vrchovinou, Javorinskou hornatinou a Bošáckymi bradlami). Ako samostatný podcelok sú v rámci vlastnej Myjavskej pahorkatiny vyčlenené Brančské bradlá. Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty a Považské podolie sú súčasťou geomorfologickej oblasti slovensko-moravských Karpát. Chvojnická pahorkatina a Borská nížina sú súčasťou oblasti Záhorskej nížiny a Malé Karpaty zasa súčasťou Fatrotatranskej oblasti.

 

Turá Lúka je mestská časť mesta Myjava v Myjavskej pahorkatine, na hornom toku rieky Myjava. Leží na ceste II. triedy č. 581, 3 km na západ od centra mesta.

História

Vznik a osídľovanie

Rok založenia obce Myjava sa v mnohých zdrojoch uvádza ako rok 1586. Prvú osídľovaciu vlnu tvorili obyvatelia južného Slovenska, ktorí utekali pred nájazdmi Turkov. Druhá vlna osídľovania sa niesla v duchu oravsko-považskom. Pôvodní obyvatelia nemali nikdy ľahké životné podmienky, ktoré boli spojené s osídľovaním lesnej krajiny, formovali vzťah tunajšieho človeka ku kraju, obci a nakoniec aj cirkvi. Z tohto náboženstva na Hornom Uhorsku. Na Myjave sa zaslúžil o vybudovanie dodnes najstaršej stavby mesta – pôvodného evanjelického kostola, postaveného v rokoch 1697 – 1729. S jeho podporou vznikli aj nové cechy – ševcovský, tkáčsky a mäsiarsky. Položené boli aj základy najvýznamnejšieho myjavského cechu – cechu pytlikárov. Ten preslávil tunajších remeselníkov v celom Rakúsko-Uhorsku.

 

Vo svojom rukopise o farároch a rechtoroch Myjavy z konca 18. storočia Daniel Krman uvádza, že "Myjava založená byla medzi horami leta Páne 1586...". Uvádza teda založenie Myjavy v roku 1586 aj na pamätnej doske umiestnenej na novom chráme a vyhotovenej v roku 1701 alebo krátko po ňom. Bohužiaľ nie je zachovaná žiadna zakladajúca listina dediny Myjava, no všetky doklady, ktoré sa zachovali svedčia o tom, že k založeniu prišlo v 80-tych rokoch 16. storočia.

 

Slovenské národné obrodenie

Myjava sa stala súčasťou stredoeurópskych a hlavne slovenských dejín v rokoch meruôsmych. Pod vplyvom J. M. Hurbana a ďalších národovcov sa zapojil takmer celý kraj Myjavskej pahorkatiny do národného oslobodzovacieho hnutia. Vyvrcholením bolo neskoršie prvé Slovenské národné povstanie, počas ktorého bola 19. septembra 1848 na verejnom zhromaždení ľudu na Myjave vyhlásená a prítomným ľudom potvrdená prvá Slovenská národná rada. Tá predstavovala prvý národný orgán v dejinách Slovákov. Bola predstaviteľkou politickej a vojenskej moci Slovenska. Dom pani Kolényovej, kde vtedajšia SNR zasadala, je súčasťou Múzea Slovenských národných rád.

 

Vysťahovalectvo

Úpadok remesiel na konci 19. storočia, spojený s národnostným a hospodárskym útlakom, sa prejavil v tomto kraji vysťahovalectvom do USA a čiastočne i do Kanady a Argentíny. V Spojených štátoch sa Myjavský ľud usídľoval vo veľkomestách ako napríklad New York, Chicago, Pittsburgh, Cleveland, ale aj v menších mestách a mestečkách na východnom pobreží v štátoch New York a Pensylvánia. Strediskom s najväčším počtom vysťahovalcov sa však stalo mestečko Little Falls v štáte New York.

 

20. storočie

Nové storočie prinieslo na Myjavu čas postupného rozvoja. V roku 1937 sa začalo s výrobou armatúr, pre Myjavu tak typických. Pokračovanie rozvoja „Slovenskej armatúrky Myjava“ znamenalo, že tento podnik sa stal hlavným mestotvorným prvkom a najdôležitejším zamestnávateľov v okolí. Už nevyhovujúca infraštruktúra spred vojnového obdobia si vyžiadala kompletnú prestavbu mesta, vedenú vtedajšou vládnou stranou, ktorá natrvalo pozmenila tvár mesta. Popri výstavbe nových komunikácii, kanalizácie, bytovej výstavbe sa podarilo súbežne vybudovať školské, zdravotné a sociálne zariadenia, športový areál a modernú obchodnú sieť aj s mnohými službami.

 

Toto obdobie tiež prinieslo rozdelenie dovtedy fungujúcej, tzv. veľkej Myjavy. Týmto počinom z 1. apríla 1955 tak vznikajú nové obce Brestovec, Stará Myjava, Poriadie, Rudník, Jablonka a Polianka. Mestu Myjava bolo taktiež zbavené sídla okresu a stalo sa súčasťou vtedajšieho okresu Senica nad Myjavou (dnes iba Senica). Mesto sa postupne znova rozrastalo, a to hlavne zlúčením mesta s obcou Turá Lúka, ktoré sa uskutočnilo 1. januára 1980. Mesto Myjava sa dočkalo opätovného získania okresu v roku 1996. V súčasnosti už okresy vecne neexistujú, iba formálne.

Kultúra

Medzinárodný folklórny festival

Kopaničiarsky región je známy svojimi folklórnymi tradíciami, ktoré v majstroch ľudovej umeleckej výroby a členoch folklórnych súborov a skupín žijú dodnes. A nielen v nich. Uchovávanie a šírenie kultúrneho dedičstva predkov, ich hudobných, tanečných, speváckych a remeselných zvykov pretrvalo v miestnych obyvateľoch do súčasných dní. Vrcholom folklórneho diania je každoročne júnový Medzinárodný folklórny festival Myjava. Ten patrí spolu s Detvou a Východnou medzi tri najväčšie a najvýznamnejšie folklórne festivaly na Slovensku. Štyri dni plné hudby, tanca, spevu a zábavy. Desiatky scénických a nescénickcýh programov, jedinečné mestečko MY-A-VY, pravidelne okolo 1400 účinkujúcich a tisíce návštevníkov. To je Myjava.

 

Michalský jarmok

Michalský jarmok sa vyznačuje tradičnými domácich dobrotami. Šikovné ručičky tu varia miestne špeciality. Chuťové poháriky si tu prídu na svoje. Samozrejme na jarmoku nemôžu chýbať remeselníci so svojím výrobkami. Celé podujatie je sprevádzané bohatým programom pre všetky vekové kategórie.

 

Majstrovstvá Slovenska v Motokrose

Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v

Motokrose 2017 – MX Open. Pretekať sa bude v hlavných kategóriách MX open a MX 2 a vo vedľajších MX junior, MX 125 a MX 4. Na akcií priaznivcov motokrosu čaká na trať ako na MXGP, teda MONSTER mosty na trati, pódiá a stany, rozdávanie energetických nápojov a tričiek, fotenie s monstertruckom a motorkami, sprístupnenie paddocku pre verejnosť, autogramiády, FUN zóna (playstation hry a virtuálna realita), MX OPEN OFFICIAL ESX MEDIA 1/2017 STORE (oficiálne tričká, mikiny, čiapky, šálky a iné), profesionálny catering, MONSTER GIRLS a rôzne ďalšie atrakcie pre deti aj pre dospelých.

 

Dožinky v Turej Lúke

Tradičné Dožinky, ktoré sa konajú v myjavskej miestnej časti Turá Lúka. Dožinky sa začnú dožinkovým jarmokom s názornými ukážkami výroby ľudovoumeleckých výrobkov. V remeselnej zóne si môžete vyskúšať, ako pracujú kováči, tkáči, košikári, ako sa zdobia vajíčka, paličkuje čipka, zhotovujú výšivky na kroje, vyrábajú slamienky a ako sa pradie z vlny. V rovnakom čase budete môcť ochutnať tradičné špeciality z Pukanca, Brezovej pod Bradlom, Pobedima, Nitry a Turej Lúky. Jedlá budú pripravené z kvalitných domácich surovín a podávané s láskou. Ochutnávku jedál spríjemní koncert Dychovej hudby Myjavci.

 

Sviatok piva

Okrem milovníkov zlatistého moku si na svoje prídu aj

priaznivci hudby rôznych žánrov.

 

Myjavská päťdesiatka

Tradičná akcia Myjavská päťdesiatka, ktorá má tento raz podtitul Pochod Štefánikovým krajom. Pre záujemcov budú pripravené tri pešie a päť cyklistických trás v dĺžke od 15 do 100 km.

 

Šárka slivková

Akcia je zameraná pre každého kto má rád bicykle a rád si zmerá sily s ostatnými. Dĺžka trate je 7,5 km a pre horské bicykle 9,5 km.

 

Koštovka páleného

Mesto Myjava, obec Stará Myjava, Slovenský rád rytierov destilátov pripravuje každý rok Koštovku páleného. Príjemnú atmosféru doplňujú Myjavské heligónky.

 

Verejné strelecké preteky v Turej Lúke

Poľovnícke združenie Turá Lúka uskutočňuje strelecké preteky v kategórií univerzálny trap a americký trap. Pre maškrtné jazýčky sa pripravujú poľovnícke špeciality.

Životné prostredie

Myjava sa nachádza v miernom klimatickom pásme. Reliéf krajiny na základe malej výškovej členitosti a s ňou spätých malých klimatických či vegetačných rozdielov nemá za následok významnejšiu vertikálnu diferenciáciu pôd. Miestnymi pôdnymi typmi sú tu predovšetkým hnedé lesné pôdy (Malé a Biele Karpaty), ilimerizované pôdy (Myjavská pahorkatina) a rendziny (na vápencoch). Zloženie pôvodných lesov je dubové, dubovo-bukové, prípadne dubovo-hrabové. Nechýbajú ani ihličnany, umelo boli vysádzané najmä borovicové porasty v horských oblastiach. Do územia zasahujú dve chránené krajinné oblasti - CHKO Biele Karpaty a CHKO Malé Karpaty.

Zaujímavosti

Dub pri Moravskej ceste (Dub letný)

Latinský názov: Quercus robur L.

Rok vyhlásenia ochrany: 1992

Strom nájdeme na ľavej strane štátnej cesty v smere Myjava – Vrbovce, na okraji mesta na parcele č. 3016 v k. ú. Myjava. Obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm od zeme je zaznamenaný 550cm, výška dreviny je 18 až 20 m, priemer koruny 23 m, vek 250 - 300 rokov.

 

Lipa U Belanských (Lipa veľkolistá)

Latinský názov: Tilia platyphyllos Scop.

Rok vyhlásenia ochrany: 1990

Strom nájdeme v časti Turá Lúka - U Belanských na hranici parciel č. 11953 a 11958 v k. ú. Turá Lúka. Parametre (približný vek, obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm od zeme, výška): Výška dreviny je asi 16 m, obvod kmeňa má 1015 cm, priemer koruny 11 m, vek 608 rokov.
Drevina bola v roku 1990 vyhlásená za chránenú prírodnú pamiatku. V roku 2002 bol pre tento pozoruhodný prírodný výtvor spracovaný aj program záchrany. Svojím vekom patrí k jednoznačne najstarším drevinám Slovenska. V okrese Myjava je najstarším zaznamenaným chráneným stromom. Jedná sa o pozoruhodný a vzácny strom, ktorý je unikátny nielen svojím vekom a formou, ale aj rozmermi. Má mimoriadny kultúrny, vedecký a krajinotvorný i estetický význam. Dôležité je zachovanie stromu aj pre ďalšie generácie. Jednou zo zaujímavostí stromu sú spomienky pamätníkov II. svetovej vojny, ktorí rozprávajú o tom ako sa v dutine stromu skrývali partizáni. Z tohto dôvodu mesto Myjava nominovalo v roku 2009 drevinu do ankety Strom roka 2009, ktorú vyhlásila nadácia Ekopolis. Lipa u Belanských obsadila 3. miesto a získala od nadácie sumu 333,- € na ošetrenie a úpravu okolia. Zaujímavosťou je, že ju od druhého miesta delili len tri hlasy a od prvého päť hlasov. V marci 2010 mesto Myjava ošetrilo chránený strom.

 

Daniel Krman

Ako symbol ukončenia náboženskej intolerancie, ktorá mala za následok odobratie myjavského evanjelického kostola v prospech rímskokatolíckej cirkvi, sa stal v roku 1785 novo vybudovaný evanjelický kostol. K nemu bola neskôr v roku 1856 pristavená veža, ktorá je dominantou mesta dodnes.

 

Ján Bradáč

Ján Bradáč (1884 - 1977) - Zberateľ a autor náboženských piesní, autor prvej časti knihy História krajanov v USA. Bolo spoluzakladateľom Múzea Slovenských národných rád v Myjave. Z jeho denníkov, ktoré si viedol, čerpáme poznatky o histórii Myjavy dodnes.

 

Ján Samuel Bradáč

Dr. Ján Samuel Bradáč (1889 - ?) - Doktor teológie a evanjelický farár vo Whitingu, štát Indiana, USA. Tajomník Slovenskej ligy v Amerike vyznamenaný československým štátnym vyznamenaním - Rádom bieleho leva. Počas II. svetovej vojny zastával funkciu tajomníka Československej národnej rady v USA a bol predsedom Národného zväzu slovenských evanjelikov.

 

Ján Černek

Gen. in memoriam Ján Černek (1896 - 1977) - Legionár z I. svetovej vojny, účastník bojov v Alsasku a na Hindenburgovej línii. Počas II. svetovej vojny bol veliteľom 6. taktickej skupiny Slovenského národného povstania, získal vysoké vojenské vyznamenania. Po roku 1948 ho degradovali a prenasledovali.

 

Samko Dudík

Samko Dudík (1880 - 1967) - Legendárny myjavský primáš, ktorého meno dnes nesie myjavský kultúrny dom. Svojim herným štýlom sa preslávil i v zahraničí, na pozvanie M. R. Štefánika bol uvedený do pražského kultúrneho života. Bol zástancom česko-slovenskej vzájomnosti.

 

Pavel Hajnóczy

Pavel Hajnóczy (1826 - 1893) - Evanjelický kaplán a farár, stúpenec J . M. Hurbana, ktorého zásluhou bola postavená veža evanjelického kostola - Myjavská veža. V roku 1861 po podpore memorandového zasadnutia v Martine bol prouhorskými prívržencami odstránený z fary i z Myjavy.

 

Dušan Jurkovič

Dušan Jurkovič (1868 - 1947) - Brat Vladimíra Jurkoviča, významný slovenský architekt a autor mohyly gen.M. R. Štefánika na Bradle.

 

Štefan Kočvara

JUDr. Štefan Kočvara (1896 - 1973) - Právnik a politik, v hodnosti poručíka velil slovenským dobrovoľníkom oslobodzujúcich Spiš, Šariš a Košice. Účastník odboja počas II. svetovej vojny a po roku 1945 poslanec Národného zhromaždenia za Demokratickú stranu. Neskôr sa stal podpredsedom vlády ČSR a v roku 1948 emigroval do USA.

 

Samuel Kolény

Samuel Kolény (1788 - 1837) - Jeden z prvých národných buditeľov v myjavskom kraji. Jeho žena Anna Kolényová poskytla v roku 1848 svoj dom pre sídlo prvej Slovenskej národnej rady, ktorý zároveň slúžil ako ako hlavný stan povstania Slovákov proti útlaku a maďarizácii.

 

Daniel Krman

Daniel Krman ml. (1663 - 1740) - Evanjelický kňaz, literát a jazykovedec. Bol spoluautorom prekladu Biblie, prívržencom Františka Rákócziho II. a vyslancom ružomberskej synody k švédskemu kráľovi Karolovi XII. počas jeho vojnového ťaženia v Rusku. Ako farár pôsobil v Myjave v rokoch 1690 - 1699, 1701 - 1704 a 1711 - 1729. Bol prenasledovaný pre svoju vieru a od roku 1729 ho na príkaz kráľa Karola VI. doživotne uväznili na Bratislavskom hrade. O jeho prepustenie sa márne pokúšali i pruský kráľ Fridrich Wilhelm a ruská cárovná Anna.

 

Ivan Krno

JUDr. Ivan Krno (1891 - 1961) - Absolvent univerzity v Sorboni, odborný účastník mierovej konferencie v Paríži v rokoch 1919 - 1920, ktorý bol prítomný i pri podpise Trianonskej zmluvy. Od roku 1928 bol zástupcom Československa na sekretariáte Spoločnosti národov v Ženeve a o päť rokov neskôr aj vyslancom pri arbitrážnom súde a Medzinárodnom súdnom tribunáli v Haagu. Spolutvorca charty OSN v San Franciscu a v rokoch 1946 až 1952 právny poradca generálneho tajomníka OSN T. Lieho.

 

Ján Maliarik

Ján Maliarik (1869 - 1946) - Evanjelický kňaz a filozof, ktorý zastával názor náboženského univerzalizmu a celozemského univerzálneho štátu. Bol sprievodcom spisovateľa Julesa Vernea po Slovensku. Počas I. svetovej vojny bol uväznený a svojimi pacifistickými názormi si vyslúžil prívlastok "slovenský Gándhí".

 

Ivan Markovič

JUDr. Ivan Markovič (1888 - 1944) - Legionár, v roku 1918 tajomník Národnej rady československej v Paríži a člen revolučného Národného zhromaždenia, šéfredaktor časopisu Prúdy. Zastával niekoľko politických funkcii. V rokoch 1920 - 1925  a 1929 - 1939 bol poslancom parlamentu, v roku 1920 bol ministrom národnej obrany, v roku 1922 ministrom unifikácie práva a v rokoch 1924 - 1925 ministrom školstva a národnej osvety. V roku 1935 bol prvým podpredsedom poslanekej snemovne. V roku 1939 ho zatklo Gestapo a napokon zahynul v koncentračnom tábore Buchenwald.

 

Ľudovít Karol Semian

Ľudovít Karol Semian (1817 - 1891) - Evanjelický kaplán, tajomník Slovenskej národnej rady počas povstania a notár revolučného predstavenstva obce. Bol veliteľom myjavskej posádky po presune povstalcov na Brezovú pod Bradlom a zúčastnil sa na bitke pri Budatíne.

 

Štefan Šebesta

Štefan Šebesta (1912 - 1994) - Priamy účastník Slovenského národného povstania a člen protifašistického hnutia. Po roku 1945 bol poslancom Národného zhromaždenia a podpredsedom Zboru povereníkov. Vytvoril koncepciu riadenia ekonomiky Slovenska z vlastného centra a v roku 1958 ho pražskí centralisti odvolali z funkcie. V roku 1968 bol rehabilitovaný a stal sa ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Neskôr zastával post ministra výstavby a techniky a aj vďaka nemu začal napredovať rozvoj Myjavy. V roku 1970 ho zbavili všetkých funkcii. Rehabilitovaný bol po druhý raz v roku 1990.

 

Peter Tvrdý

Peter Tvrdý (1850 - 1935) - Lexikológ, filológ a prekladateľ. Ako prenasledovaný za svoje národné presvedčenie sa uchýlil do Ruska, kde pôsobil ako profesor v Azove, Chersone a Jerevane. Bol školským inšpektorom a radcom. Od roku 1927 žil u svojho príbuzného, rímskokatolíckeho farára A. Tvrdého na myjavskej fare, kde vznikli jeho najvýznamnejšie práce. Dnes nám ho pripomína pamätná tabuľa umiestnená na budove rímskokatolíckej fary.

Branislav Varsik

prof. PhDr. Branislav Varsik, Dr. Sc. (1904 - 1994) - Brat legionára Pavla Varsika. Významný slovenský historik, nositeľ vysokých štátnych vyznamenaní, Striebornej a Zlatej medialy Slovenskej akadémie vied.

 

Pavel Varsik

Pavel Varsik (1891 - 1939) - Legionár a poručík srbskej armády, držiteľ vysokých vojenských vyznamenaní Srbska, Rumunska a Ruska. Pôsobil pri Československej národnej rade v Paríži a bol členom kabinetu ministra pre správu Slovenska - Dr. Vavra Šrobára.

 

Zuzka Zguriška

Zuzka Zguriška (1900 - 1984) - Známa spisovateľka, ktorá svoje diela venovala životu v myjavskom kraji. Zuzka Zguriška bol len jej pseudonym, vlastným menom sa volala Ľudmila Šimonovičová. Bola dcérou myjavského učiteľa, publicistu a národovca Michala Šimonoviča.

Mapa obce