Registrácia
Kopanice.sk Obce Ubytovanie Gastronómia Aktivity Novinky Podujatia Workshopy Mapa Kontakt Reklama Spolupráca Kariéra FAQ Podmienky používania Ochrana súkromia Mapa stránok

© 2018 Stingray Studio

#

Nová Bošáca

Nová Bošáca 79, 913 08 Nová Bošáca Súradnice: 48.878470, 17.795280

+421 902 405 053 nova.bosaca@stonline.sk novabosaca.eu

Kraj: Trenčiansky samosprávny kraj

Okres: Nové Mesto nad Váhom

Počet obyvateľov: 1 076

Rozloha: 3 344 ha

Obec Nová Bošáca je jednou z 258 obcí nachádzajúcich sa v Trenčianskom kraji.
Kataster obce sa rozprestiera v CHKO Biele Karpaty. Vznikla v roku 1950 odčlenením 23 osád od Bošáckych kopaníc.

Symboly

Erb obce

V striebornom štíte zo zelenej oblej pažite vyrastajúci zelený slivkový strom s modrými slivkami a zelenými listami, sprevádzaný po bokoch kmeňa modrými majuskulnými písmenami C a M.

Erb pripomínajúci nové patrocínium sv. Cyrila a Metoda a tiež pre Bošácu typický ovocný strom.

 

Vlajka obce

Vlajku obce tvoria tri pozdĺžne pruhy vo farbách modrej 2/5, bielej 1/5 a zelenej 2/5. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je troma cípmi a dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

 

Pečať obce

Pečať obce tvorí erb obce, okolo ktorého je kruhopis OBEC NOVÁ BOŠÁCA. Má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.

Poloha

Kataster obce sa rozprestiera v strednom pásme Bielych Karpát približne 15 km severozápadne od Nového Mesta nad Váhom. Asi 3 km od centra obce sa nachádza štátna hranica s Českou republikou. Na severozápade hraničí s moravskými obcami: Březová, Lopeník a Vyškovec. Na východe susedí s obcami: Chocholná-Velčice, Haluzice a Bošáca. Na južnej strane s chotárom obce Zemianske Podhradie a na západe obec uzatvára hranica chotára Moravské Lieskové.

História

Osídlenie tohto územia je postupne zdokumentované nálezmi z doby kamennej až po raný stredovek.

 

Prvé písomné zmienky o obciach pochádzajú z 13. až 15. storočia. Spolu má mikroregión 4400 obyvateľov. Najvyšším vrchom je Veľký Lopeník (912 m), ktorého vrchol je na hranici medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

 

Niektoré údaje hovoria, že ku koncu 12. storočia bola dolina husto osídlená eremitmi, pustovnými mníchmi. Jednalo sa o Benediktínov z Nového Mesta n/V, ktorí zmenili svoj doterajší kláštorný spôsob života za pustovnícky - eremitský. Z tohoto obdobia má pochádzať aj názov doliny od slova bosák - bosonský mních - emerita.

Kultúra

Pietny akt

Kladenie vencov pri pomníku v osade Grúň padlých sovietskych vojakov.

Životné prostredie

Geologická stavba územia Novej Bošáce je reprezentovaná majoritne flyšom, ktorý je spestrený okrajovo zasahujúcim bradlovým pásmom v podobe separovaných bradlových tvrdošov, ale nájdeme tu i mezozoické horniny zo staršej jury. Bradlové pásmo je na území obce zastúpené jurskými vápencami, vápnitými pieskovcami a ílovcami[15], ktoré môžeme nájsť najmä na Landrovskej skale (Obrázok 3). Z pomedzi mezozoických hornín tu môžeme nájsť napríklad tmavosivé až čierne ílovité vápence a vápnité ílovce[15]. Flyšové pásmo je tu reprezentované magurským flyšom so striedajúcimi sa vrstvami pieskovcov a ílovcov[16], ktoré sú jedným z determinantov veľkého výskytu prameňov a kyselok v k.ú. obce Nová Bošáca.

 

Fauna skúmaného územia sa vzhľadom k širšiemu okoliu nevyznačuje špecifickým zastúpením druhov a medzi typických predstaviteľov živočíšnej ríše patria: srnec lesný (Capreolus capreolus), diviak lesný (Sus scrofa), slepúch lámavý (Anguis fragilis), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), líška hrdzavá (Vulpes vulpes) na Obrázku 20, pričom špeciálnu pozornosť si zaslúži vtáctvo ktoré je tu veľmi heterogénne zastúpené, čo je spôsobené práve širokou biodiverzitou daného územia a patria sem druhy: Sovotvaré, Pinkovité, Lastovičkovité, Volavkovité, Kukučkovité, Vrabcovité, Vrabcotvaré, Bocianovité, Ďatlovité, Kačicovité, Jastrabotvaré, Holubotvaré, Bažantovité

 

Flóra Bošáckej doliny predstavuje jedinečnú lokalitu v ktorej dochádza k prelínaniu sa viacerých typov flóry a to: Predkarpatskej – Preacarpaticum, Xerotermnej, Eupanónskej – Eupannonicum), Západobeskydskej – Beschidicum occidentale a flóry centrálnych Karpát – Eucarpaticum, čoho dôsledkom je ojedinelý výskyt xerotermnej flóry predovšetkým na južne exponovaných svahoch, kde sa vyskytujú vzácne rastliny ako napríklad: vstavač bledý (Orchis pallens), modruška pošvatá (Limodorum abortivum), ako i relatívne nové floristické nálezy Mráza a kol. akým je i kruštík neskorý (Epipactis albensis) a mnoho ďalších. Lesné porasty sú reprezentované hlavne bukom, hrabom, dubom, v lokalitách s výskytom vápencov sa vyskytujú borovicové porasty a ojedinele sa tu vyskytujú aj smrekové monokultúry. Potenciálna prirodzená vegetácia (Mapa14) je na skúmanom území zastúpená (zostupne podľa rozlohy) nasledovnými lesmi: karpatské dubovo-hrabové, podhorské bukové, jelšové, bukové a jedľovo-bukové, dubové a cérovo-dubové lesy, okrem ktorých sa tu ojedinele vyskytujú na južne exponovaných teplých svahoch dubové xerotermné lesy

Zaujímavosti

Raj hubárov

Raj pre hubárov je jedným z označení, ktoré dostalo územie Novej Bošáce od hubárov. Z jedlých húb tu nájdeme jednu z prvých jarných húb májovku (Calocybe gambosa) rastúcu na lúkach, ale i verejnosti známe hríby ako hríb dubový (Boletus reticularus), kozák hrabový (Leecinum pseudoscabrum). Menej známou, ale v súčasnosti masívne propagovanou hubou s vynikajúcimi zdravotnými účinkami je hliva ustricová (Pleurotus ostreatus). Okrem jedlých húb sa tu nachádzajú aj jedovaté hríby ako: hríb satanský (Boletus satanas), muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) a iné.

 

Minerálne pramene

V obci sa nachádzajú tri minerálne pramene – kyselky v častiach Španie, u Ochodničiarov a na Predpolome. Všetky tri sú slabo mineralizované, hydrouhličitanové, uhličité vody s väčším obsahom oxidu uhličitého a železa.

Mapa obce