Gastronómia

Kopaničiarske pálenice: V Pálenici u Varsíkov kraľujú ženy

Kopaničiarske pálenice: V Pálenici u Varsíkov kraľujú ženy

• Kopanice.sk

• /

• Novinky

• /

• Gastronómia

• /

• Kopaničiarske pálenice: V Pálenici u Varsíkov kraľujú ženy

Myjava a okolitý kopaničiarsky kraj sa okrem folklóru môžu pochváliť aj svojou typickou vôňou sliviek a samozrejme s tým spojenými výrobkami z nich. Vari najznámejším je destilát nazývaný slivovica. A práve od tohto destilátu sa odvíjajú ďalšie skutočnosti charakterizujúce kopaničiarsky kraj. Je to napríklad skutočnosť, že vo väčšine kopaničiarskych obcí v minulosti boli pestovateľské pálenice. Dnes ich je ich už o niečo menej, napriek tomu si pestovatelia ovocia majú z čoho vyberať. Už takmer štvrť storočia sa na Myjave traduje podujatie pre všetkých pestovateľov ovocia a páleníkov, známa koštovka páleného s vyhodnocovaním najlepších destilátov, ktorej začiatky boli na Starej Myjave. Tá tohtoročná bude v KD Samka Dudíka v máji. Dovtedy však organizátori budú zberať vzorky destilátov od pestovateľov prihlásených do súťaže. Tie sa zberajú do 3. apríla.

Táto sezóna bola žiaľ na úrodu sliviek ale aj iného ovocia na myjavských kopaniciach slabý. Neskoré jarné mrazy v minulom roku urobili svoje… Takže aj pálenice majú menej roboty ako inokedy. Jednou z nich je aj Pálenica U Varsíkov v Podbranči, čo je obec ležiaca pod hradom Branč asi v polceste medzi Myjavou a Senicou. Treba povedať, že táto pálenica má svoje špecifiká nie len v rámci kopaničiarskeho kraja ale možno aj v rámci celého Slovenska. Veď patrí k tým, ktoré i doposiaľ udržujú tradičný kolorit a možno je jedinou, kde voda na chladenie priteká samospádom priamo z rieky. Okrem toho je jednou z mála, kde „kraľujú“ ženy a to prakticky už od roku 1943, kedy pálenica vznikla v priestoroch niekdajšieho mlynu. Bol to totiž nápad prababičky Anny Varsíkovej. Po nej viedla pálenicu babička dnešnej majiteľky, tiež Anna, ktorá tu kraľovala pol storočia. Prežila nie len vojnu ale aj predošlé spoločenské zriadenie a po roku 1989, keď v reštitúcii vrátili bývalý mlyn i s pozemkom pôvodným majiteľom, žezla sa ujal jej syn Eduard Varsík. Po náhlom úmrtí E.Varsíka sa ujala prác v pálenici jeho manželka Anna a oficiálnou konateľkou sa stala ich dcéra Katarína. Až tá prerušila dlhodobé vládnutie páleničiarok, ktoré boli nositeľkami mena Anna.

Pohľad na pálenicu U Varsíkov.

To, že pálenicu takmer stále vedú ženy, vôbec nie je prekážkou. Naopak, mnohí, čo si dali v tejto pálenici dali spracovať svoj kvas na kvalitný destilát, si pochvaľujú, že všetko ide ako po masle. A to napriek tomu, že tu stále možno vidieť pôvodné zariadenia, ktoré im slúžili už pred rokmi. Zdá sa, že klasika je klasika a mnohí nedajú dopustiť na kúrenie drevom, či priame chladenie vodou z potoka, ktorý odvádza vodu do neďalekého jazierka z rieky Myjavy. Voda, ktorá priteká odtiaľ do pálenice je natoľko čistá, že sa ňou dajú umývať aj nádoby.

Voda z potôčika, ktorý priteká z rieky Myjava, sa využíva na chladenie destilátov.

To, či bude pálenka dobre tiecť, však závisí nie až tak od zariadenia ako od kvality kvasu a keď k tomu pridajú svoje skúsenosti a um šikovné páleničiarky, má to klient, ktorý čaká kvalitný výsledný destilát, vyhraté. Žiaľ v tomto roku je o klientov trochu núdza, pretože v uplynulú jeseň bolo veľmi málo sliviek a ani jabĺk či iného ovocia sa veľa v tomto kraji neurodilo. Ako potvrdila aj konateľka Katka Marečková, majú o viac ako polovicu menej klientov než tomu bolo vlani. Sem tam nejaké dzurandie, či jablká. Ľudia si v tomto roku ovocie viacej kupujú od tých, ktorým sa urodilo v iných lokalitách. A tak plánujú tohtoročnú sezónu ukončiť už v apríli. A to boli roky, keď sa pálilo v máji i júni.

Z výrobne destilátov pálenice U Varsíkov.

Nuž úroda na stromoch v tomto kraji je nevyspytateľná. Kopaničiari sa však o svoj diel pálenky nemusia báť, lebo majú vždy nejaké zásoby z predošlých úrodnejších rokov. Najmä tí, ktorí sa držia zásady známej aj tradičných myjavských koštoviek páleného: „Pime málo ale dobré!“.

Autor: F. Lhotský

Foto: Kopanice.sk, F. Lhotský