Za horami, za dolami, na myjavských kopaniciach vyrástla z roka na rok rozprávkovo krásna záhrada, posiata kvetom netypickým pre tento región: fialovou levanduľou, ktorá je nielen upokojujúca, ale aj ako stvorená na fotografovanie. A tak vznikla farma Violet Hill, ktorú môžete navštíviť aj vy, pokiaľ sa vopred objednáte. Tento kúsok raja sem priniesol pár z Poriadia, ktorý sa rozhodol zobrať život do vlastných rúk a spestriť si ho niečím, čo by prinášalo radosť im, ale aj ľuďom, ktorých fascinuje táto rastlina pre svoju podmanivú vôňu, liečivé účinky či fotogenický vzhľad. Tak sa poďme pozrieť, ako to na farme rodiny Štorovej vyzerá.
Priniesli ste kúsok Provensálska na myjavské kopanice, ako a kedy vznikla táto myšlienka a prečo práve levanduľa? Kedy začal váš vzťah k tejto fialovej krásavici?
Zuzka: O levanduľu sme sa nejako špeciálne nezaujímali, až kým sme neboli na dovolenke v Chorvátsku, kde boli stánky plné levanduľových suvenírov.
Stanislav: Celé to tam voňalo levanduľou…
Zuzka: Kúpili sme si suvenír v tvare dáždnika plnený levanduľou a tým to začalo. Veľmi nám to voňalo. Chceli sme o nej vedieť viac. Čítali sme, na čo všetko je dobrá a rozhodli sme sa, že keď budeme robiť záhradu pri dome, dáme tam aj levanduľu. A zrazu boom! Namiesto desiatich sadeníc máme dnes osemsto.
Stanislav: Máme veľký pozemok, tak sme si povedali, že to využijeme.
Zuzka: Vôbec sme nevedeli, či prežijú zimu, lebo sme na kopaniciach. Suseda má levanduľu, ale v skalke. Ona to môže zakrývať pred chladom, ale my nie. Ale nakoniec naša levanduľa žije aj v našej lokalite.
Takže ste začali pestovať levanduľu kvôli sebe, kedy ste si povedali, že ponúknete levanduľu aj na verejné účely, lebo ste mali samozber, ľudia sa sem chodia fotografovať a pod.?
Zuzka: Sadenice sme dávali do zeme v máji 2017 a prvá úroda bola na súkromné účely. Bola skromná, lebo to bolo po piatich mesiacoch od výsadby.
Stanislav: V podstate, keď sme videli, že z toho niečo bude, tak sme to vyskúšali dať aj verejnosti, či bude záujem, aj tuto na kopaniciach. Tak sme si povedali, že vyskúšame niečo nové! V okolí to nikto nemal v takejto miere.
Čo si to vyžadovalo v našich podmienkach?
Zuzka: Nikto nám nepovedal, čo s tým máme robiť. Bol to taký test, že uvidíme, pomýlime sa a potom sa naučíme.
Stanislav: Nikto nám ani nechcel povedať. Tí, ktorí sa tým živia, vám nič neprezradia.
Zuzka: Každý si tým musí prejsť sám a vychytať muchy ako sa povie. Ani my sme netušili, že budeme bojovať s krtkami a hrabošmi, že nám zožerú kopec krásnych sadeníc. Aj srnky sme tu mali stále. Kvôli nim sa pole muselo oplotiť. Oni síce levanduľu nezožerú, ale radi sa v nej vyváľajú, lebo je to dobré proti rôznym parazitom a kliešťom.
Spomínate účinky levandule, môžete to nejako rozvinúť, na čo sa dá ďalej využiť?
Stanislav: Slúži najmä na upokojenie nervového systému, pri migrénach, pri bolestiach žalúdka. Dnes je veľmi populárne jej využitie v gastronómii. Dá sa použiť aj ako olej na masáže, pri aromaterapii a podobné veci.
Zuzka: Keď mi po pôrode začali padať vlasy, tak som vyhľadávala výlučne výrobky z levandule. Do pokožky hlavy som si vtierala levanduľový olej. Slúži na podporu rastu vlasov. Má aj výborný antiseptický účinok a levanduľová voda sa používa pri boji s akné.
Violet Hill – to znie ako pesnička od Coldplay, má to nejakú súvislosť?
Stanislav: Ani sme netušili, že Coldplay takú pesničku má.
Zuzka: Zistili sme to, až keď sme si kupovali doménu a všetko okolo toho. Takže vôbec žiadna spojitosť tam nie je. Violet je fialová farba, hill je kopec a keďže sme na kopaniciach a naše políčko je v miernom kopci, tak preto VIOLET HILL.
Pestujete dva druhy levandule, aký je medzi nimi rozdiel? Ja som ani netušila, že je viac druhov levandule…
Zuzka: V skutočnosti je viac ako 40 druhov levandúľ. Tieto dve sú také najbežnejšie. Jedny sú jedlé a druhé sú čisto na dekoračné účely.
Stanislav: Tak sme urobili kompromis a pestujeme polku tých a polku tých.
Zuzka: Jedlá, čo teraz kvitne (pozn. autora kvitla v júni, kedy bol robený rozhovor), je lekárska (oficiálne lavandula angustifolia hidcote). Je nižšia, tmavšia, fotogenickejšia a nasádza vysoký počet kvetov na kríku. Tá druhá bude vyššia (oficiálne lavandula intermedia grappenhall), až 80-centimetrová, ale už sa nebude dať jesť. Budú sa z nej dať vyrábať kytice paličky či levanduľové vrecúška. Môže sa použiť tiež na výrobu oleja alebo levanduľovej soli do kúpeľa.
Stanislav: Bude hlavne na aranžovanie…
Zuzka: Tá druhá odroda bude kvitnúť zhruba v júli, ale závisí to od rastlín a počasia. Jedlá levanduľa by mala mať znova kvet v auguste či septembri, ale levanduľa na aranžovanie to už asi tento rok druhý raz nestíha.
Keby sem niekto chcel ísť, ako vás ľudia nájdu?
Zuzka: Zatiaľ cez facebook, webovka je napoly cesty, lebo všetko si to robíme sami.
Myslela som autobus alebo tak, lebo nie každý má auto…
Stanislav: Jazdí tu vlak aj autobus. Hneď oproti je zastávka Dolný Výhon.
Zuzka: Ale my nemáme políčko pre verejnosť prístupné stále, žeby sem mohol hocikto, hocikedy prísť, že ide doslova za výletom. O pole sa treba starať celý rok a prístupné je len v určité dni, keď robíme samozber alebo keď je fotenie.
Ako prebieha fotenie? Na koľko si môžu zarezervovať Vašu záhradu?
Zuzka: V čase kvitnutia kľudne aj od rána do večera, včera sme napríklad vyprevádzali fotografa až o desiatej večer.
Stanislav: Dôležité je určiť si presný termín, povedzme zajtra od 17,00 do 20,00 a dodržať to.
Zuzka: V ten daný termín tam nikto iný nie je. Celé políčko je pre neho… Nedávno bol u nás jeden fotograf, ktorý teraz chystá knihu venovanú krojom z celého Slovenska a bol u nás fotiť myjavský a horehronský kroj.
Vaše políčko bude teda aj v knihe…
Zuzka: Pár dní predtým sme sa bavili o tom, že by sme boli radi, keby sem prišli z folklórneho súboru Kopaničiar sa pofotiť. Pár dní na to nám sám od seba zavolal ten fotograf. Ukážku jeho prác je možné vidieť na našej facebookovej stránke Violet hill – „kopanyčárska levandula“.
Čiže zákon príťažlivosti.
Zuzka: Bolo to tuším naozaj vymodlené, lebo tam je náš zámer. Myjavský širák máme v logu naschvál. Provensálsky štýl a vintage – toho je trh presýtený. My sme to chceli v takomto kopaničiarskom duchu, to je náš najhlavnejší dôvod, že je to „kopanyčárska levandula“. Ten ypsilon je tam zámerne.
Stanislav: Už sa nám ľudia ozývali, že tam máme chybu. Ten, kto je zainteresovaný do tohto kraja, ten vie o čo ide, ale ten, čo ma s tým problém, tomu sa to vysvetlí, že na Myjave tvrdo.
Zuzka: Prečo „kopanyce“ a nie kopanice??? Lebo tu sú „kopanyce“! Lebo „v zime nakotelo snahu vyše kona“.
Ako teda využívate levanduľu vo svojom dennom živote a čo ponúkate aj pre tú verejnosť?
Zuzka: Toto je úplný začiatok, lebo propagáciu som spustila pred 14 dňami (rozhovor bol robený 12. júna), takže zatiaľ máme iba čerstvé rezané kvety, sušený preosievaný kvet z minulého roka a nami dopestované sadeničky.
Ale ako vidím, je už aj v nápojoch.
Zuzka: My už tak rozmýšľame, kam všade ju využiť. Ona má naozaj všestranné využitie, doslova do všetkého. Chceme vyrábať aj rôzne výrobky s levanduľou. Napríklad sirup. V zime to máme doslova namiesto cukru do čaju. Teraz veľa ľudí tak funguje. Snažia sa si vyrábať vlastné výrobky, lebo už asi neveria supermarketom, preto sa vracajú k domácej poctivej výrobe a tradíciám.
Levanduľa nepochybne zmenila váš život. Ešteže ste boli na tej dovolenke v Chorvátsku! Máte nejaké plány do budúcnosti?
Zuzka: Chceli by sme to trošku väčšie, ale zase nič obrovské (teraz je to na ploche 25 x 25 metra), chceme to mať ako pekné zátišie na odpočinok. Máme to obkolesené stromami…
Stanislav: Skôr ako taký externý fotoateliér.
Zuzka: Prírodný ateliér na odpočinok, wellness, fotenie. Radi by sme mali naše domáce výrobky a ponúkli ich našim známym a známi známym. Zlegalizovať niečo také nie je vôbec sranda… Ľudia sú radi, že si prídu nazberať levanduľu, že majú pekný zážitok a ak si nejaká šikovná mamička vyrobí doma napríklad mydlá či iné výrobky z našej levandule, budeme len radi, ale my to nechceme zatiaľ siliť.
Stanislav: Učíme sa každým dňom. Sme vďační fotografom a aj návštevníkom, ktorí nás inšpirovali rôznymi nápadmi.
Zuzka: Takže uvidíme, akým smerom to pôjde… A vlastne máme plány! Na budúci rok by sme chceli včely, lebo teraz vidíme, že tam je obrovské množstvo včiel a niekomu ten poklad nosia a mohli by to byť naše medíky. Tak asi toľko o našej „kopanyčárskej“ minifarme Violet Hill.
Veľa úspechov a novej inšpirácie prajem!
Autor: Ivana Ušiaková
Foto: Archív rodiny
Galéria
Kľúčové slová
Komentáre (0)
Musíte sa prihlásiť pre pridávanie komentárov...
Ešte neboli pridané žiadne komentáre, buďte prvý a začnite konverzáciu...