Registrácia
Kopanice.sk Obce Ubytovanie Gastronómia Aktivity Novinky Podujatia Workshopy Mapa Kontakt Reklama Spolupráca Kariéra FAQ Podmienky používania Ochrana súkromia Mapa stránok

© 2019 Stingray Studio

16.07.2018

Myjava F. Lhotský Zaujímavosti 0

1502

V našom kopaničiarskom kraji sa pravdepodobne ľudia v dávnej minulosti chovu oviec veľmi nevenovali. Vyplýva to z toho, že prvý zakladateľ bryndziarne na Slovensku, Ján Vagač pochádzal síce z neďalekej Starej Turej, ale pre ovčie mlieko si chodil na Detvu. Ako mäsiar robil často obchodné cesty na Stredné Slovensko do Detvy, kde sa zoznámil s chovateľmi oviec a odkukal od nich, ako vyrábajú syr a bryndzu. Keďže mu tento produkt z ovčieho mlieka veľmi chutil, pokúsil sa, pripraviť si bryndzu aj po návrate z ciest, doma v Starej Turej. Keďže mal dobré ohlasy od tých, ktorí bryndzu ochutnali, rozhodol sa presťahovať do Detvy, kde v r. 1787 vybudoval prvú bryndziareň na území Slovenska – vlastne ešte vtedajšieho Uhorska…. Samozrejme, bolo to aj vďaka tomu, že práve v tom kraji bolo veľa bačov, ktorí chovali stáda oviec.

 

Oblasti okolo Liptova, Detvy, či Zvolena dominujú pri chove oviec aj dnes, keď sa opäť Slovensko snaží o niekdajší návrat éry rozmachu v chove oviec. Nie som si celkom istý, či je pravdivá informácia z internetu, ktorá hovorí, že práve v dobe keď žili Vagačovci a až do roku 1890 chovali u nás takmer 3 milióny oviec. Najmä, keď tá ďalšia už tvrdí, že v roku 1935 ich bolo v Československu už len asi 800 tisíc a len o niečo menej bolo oviec tesne pred rokom 1989. Najviac však stavy oviec poklesli po roku 1990, keď dosahovali len niečo nad 300 tisíc. Postupne je však snaha o návrat k pôvodným stavom, ktoré tu boli pred zmenou spoločenského systému a dnes sa už približujú k 400 tisícom.

 

 

Napriek tomu jediný oficiálny bača žijúci v Myjavskom okrese tvrdí, že ovčiarstvo na Slovensku veľmi upadlo a ešte sa v tom žiaden veľký obrat neudial….Jeho skúsenosti skôr nasvedčujú tomu, že by tu chceli dolovať z tohto živočíšneho odvetvia rôzni špekulanti z ďalekej cudziny. Bača Karol nepochádza z kopaničiarskeho kraja, no od mala doma chovali ovečky. Keď vyštudoval Ovčiarsku školu v Záblatí, ktorá už žiaľ tiež neexistuje, mal už nejakú tú prax pri ovciach, aj keď hneď v tomto odbore nepracoval. Až keď v roku 1975 hľadali odborníka baču na družstve v Starej Lehote, začal uplatňovať svoje danosti v odbore a zároveň sa učil. Neskôr prešiel do Vrbového a odtiaľ sa v roku 2009 dostal na Myjavu. V Poriadskom PD strávil niekoľko rokov, až odišiel do dôchodku. Pomerne dlho sa staral o svojich 200 ovečiek, čo bolo široko ďaleko najpočetnejšie stádo a on ako bača nemal v okolí konkurenciu. Po rôznych peripetiách, ktoré prináša život, sa nakoniec rozhodol, že si ponechá len štyridsať ovečiek, ktoré obhospodaruje na malej farmičke v krajňanskej časti Luskovica, kde sa usadil so svojou družkou. Okrem nich sa stará o menší statok. kde nechýba ani kravička, jalovica, koník a prasiatka. Ako hovorí, sám by to ťažko zvládol, pomáha mu družka a v najnutnejších prípadoch príde vypomôcť syn z Myjavy… Aj tesne pred našou návštevou v Luskovici, musel bača Karol dokončiť sená a bol rád, keď mu ich sused pozvážal z poľa. Veď, bez sena by sa statok, ktorý obhospodaruje, v zime nezaobišiel.

 

 

Ovečky sú však dobrý vykásač trávnatých pasienkov a záhrad a zároveň hnoja pôdu, na ktorej sa pasú. Asi hektár pasienka uživí 20 oviec aj s jahniatkami, ktoré sa liahnu na jar. Od marca – apríla do konca októbra, kým majú akú – takú poživeň na pasienkoch sa prakticky môžu pásť vonku, len počas zimných mesiacov sú dokrmované a chované v maštali. Ovečky sa doja 2 až 3-krát denne a tie Karolove dajú za deň priemerne liter. Z 5 litrov mlieka sa dá vyrobiť 1 kg syra. Najlepší syr a najmä bryndza je od apríla, kým je mladá tráva, preto sa tejto bryndzi hovorí májová. Aj Karol Galek nás ponúkol chutným syrom, ktorý si dorába a samozrejme aj žinčicou, nápojom na ktorý žiaden bača nedá dopustiť, lebo je to všeliek. Najlepšie účinky má však, keď ste to náhodou prehnali s tvrdým alkoholom najmä s kopaničiarskou… K tomu aby ovečky boli zdravé a dávali dobré mlieko, potrebujú aj starostlivého a šikovného gazdu, ktorému pomáha nezastupiteľný psík. Treba tiež povedať, že ovce sa musia raz do roka strihať. Nie každý chovateľ to dokáže tak, aby nenarobil viac škody. Bača Karol chodieva strihať ovce už roky aj po širokom okolí…Vlna však už dnes nie je tak cenená ako tomu bolo kedysi a pri väčších stádach vyjde strihanie drahšie ako zisk za vlnu. Existujú dokonca aj súťaže v strihaní oviec. Rekord pre ostrihanie jednej ovce je pod 50 sekúnd.

 

 

Nuž veru bačovstvo je aj zodpovedná práca, pri ktorej sa od rána do večera nemožno zastaviť, ak chcete mať okrem radosti aj úžitok. A treba pri nej veľa trpezlivosti, čo nie je pre každého i keď by sa zdalo, že po celý čas byť na čerstvom – zdravom vzduchu a v prírode by mohol byť sen nejedného z nás, žijúcich v mestách. Možno aj preto len ťažko sa dnes hľadajú spoľahliví pastieri väčších stád a tak málokto si trúfne chovať viac ako 30 – 40 oviec. Karol Galek hovorí, že ovce sa mu stali osudom a nemenil by už za iné remeslo i keď už pri nich zažil všeličo. Dobre sa počúva jeho rozprávanie o živote s ovečkami a príhody ktoré prináša každodenný život tu v krajnanskej osade, ktorá má cez tridsať obyvateľov sídliacich asi v 20 trvalo obývaných domoch pri chove tvorov, ktoré majú vzácny dar, prinášať svojmu gazdovi, ak sa o ne dobre stará nie len poživeň, ale i veľa radostných chvíľ, ktoré sa dajú zažiť len pri tomto „remesle“.

 

Autor: F. Lhotský

Foto: F. Lhotský, Ivan Kováč

Galéria

Kľúčové slová

Komentáre (0)

Musíte sa pre pridávanie komentárov...

Ešte neboli pridané žiadne komentáre, buďte prvý a začnite konverzáciu...