Dušan S. Jurkovič bol najväčším slovenským architektom prvej polovice 20. storočia. Vo svojom odbore bol doslova mágom s plodnou fantáziou a inovatívnymi nápadmi a jeho diela, spomedzi ktorých je najznámejšie a najnavštevovanejšie Bradlo, stále vyrážajú dych. V Brezovej pod Bradlom je mu venovaná prvá a dosiaľ jediná expozícia na Slovensku, ktorú čakajú tento rok výrazné zmeny.
Matúš Valihora, autor námetu tejto zaujímavej expozície, prezradil, že: „mesto Brezová pod Bradlom sa spojilo luhačovickým múzeom, kde sa tiež Jurkovičovi venujú a cez eurofondy, cezhraničnú spoluprácu Interreg, sme podali projekt Dušan S. Jurkovič – náš architekt. Podarilo sa nám získať prostriedky na rozšírenie expozície, takže do konca tohto roku bude expozícia rozšírená do ďalších priestorov a už to teda nebude len pamätná izba, ale síce malé, ale predsa Múzeum Dušana Jurkoviča. Rozšírenú expozíciu predstavíme verejnosti 27. októbra, v predvečer výročia vzniku Československa.“
Z príprav na výstavu
V rámci projektu si 23. augusta uctili 150. výročie narodenia architekta. V Národnom dome Štefánikovom uskutočnili seminár o jeho živote a diele v rámci ktorého zaznelo šesť odborných prednášok. Pamiatku architekta si uctili i na mieste jeho posledného odpočinku – Dejinnom pamätníku na cintoríne v Brezovej pod Bradlom.
Nové priestory expozície sa budú venovať rannej tvorbe Dušana Jukoviča u susedov na Morave, kde sa uchytil skôr než v rodnom Slovensku, ale rovnako bude časť venovaná i Brezovej, ktorá vplývala na jeho prvé životné kroky, lebo bola zároveň miestom, kde vyrastal. „V časti venovanej minulosti Brezovej sa sústredíme jednak na dejiny Brezovej, na jej asi najtradičnejšie remeslo garbiarstvo a takisto využijeme historické mapy, na ktorý sa dá dokumentovať rozvoj kopaničiarskeho osídlenia.“
Prvá polovica Jurkovičovej tvorby sa viaže s Moravou, lebo jeho ujcom bol Jozef Miloslav Hurban, čo mu v čase Rakúsko-Uhorska príliš nepomáhalo pri uplatnení sa na domácej pôde. „V časti venovanej Jurkovičovej rannej tvorbe bude na veľkoplošnej obrazovke prezentovaná vizualizácia centra Luhačovíc. Dušan Jurkovič vyprojektoval celé kúpeľné centrum, podarilo sa mu však realizovať len malú časť budov a celý ten projekt, ako by vyzeralo centrum kúpeľov, keby sa podarilo zrealizovať Jurkovičovu víziu, bude predstavený v digitálnej forme.“
Každý rok navštívi pamätnú izbu Dušana S. Jurkoviča viac ako 4000 návštevníkov. Návštevu si nenechali ujsť ani krajania zo Slovenska žijúci v Spojených štátov amerických a pomerne častými hosťami bývajú aj politici či školské a seniorské zájazdy. Najviac ich zaujíma film zo Štefánikovho pohrebu a model bradlianskej mohyly, v ktorom jasne vidieť, kde je Štefánik spolu s talianskymi letcami pochovaný.
Ďalšou zaujímavosťou, pripravenou do rozšírenej časti expozície bude dioráma s Jurkovičom navrhnutým nábytkom (posteľ, skriňa, toaletný stolík). „Celý priestor bude stvárnený presne v duchu doby, z ktorej pochádza tento nábytok. Hovoríme tomu priestoru pracovne Jurkovičova izbička. Dušan Jurkovič často svoje budovy navrhoval doslova na kľúč vrátane vnútorného vybavenia a nábytku.“
Dušan Jurkovič dokázal vytvoriť také nadčasové diela, ako je Bradlo. Jeho tvorba dokazuje, že sebauplatnenie sa dá spojiť s národným cítením, a potom vznikajú diela, ktorých monumentálnosť a večná krása ich robia akýmisi pomyselnými divmi slovenskej kultúry. Nuž Bradlo, vďaka Štefánikovmu životu a Jurkovičovmu dielu, je dnes nepochybne jeden z našich siedmych divov, a preto sa nemôžeme čudovať, že obom týmto velikánom nášho národa je venovaná aj dnešná izba, aj budúce múzeum.
Autor: Ivana Ušiaková
Foto: Kopanice.sk, Ivana Ušiaková
Galéria
Kľúčové slová
Komentáre (0)
Musíte sa prihlásiť pre pridávanie komentárov...
Ešte neboli pridané žiadne komentáre, buďte prvý a začnite konverzáciu...