Registrácia
Kopanice.sk Obce Ubytovanie Gastronómia Aktivity Novinky Podujatia Workshopy Mapa Kontakt Reklama Spolupráca Kariéra FAQ Podmienky používania Ochrana súkromia Mapa stránok

© 2019 Stingray Studio

19.09.2018

Myjava F. Lhotský Kultúra 0

536

Väčšina výtvarníkov a umelcov vôbec má svoje útočisko v hlavnom meste, nanajvýš v krajských, či svetoznámych kúpeľných mestách. Mnohí z nich majú však svoje víkendové chalupy a chaty v rôznych častiach prekrásnej slovenskej prírody. Nájdu sa aj v kopaničiarskom kraji. Avšak v súčasnosti jediným v Myjave žijúcim profesionálnym výtvarníkom je akademický maliar, doc. Emil Sedlák, ktorý v apríli t.r. oslávil osemdesiat rokov.

 

Na Myjavu sa prisťahoval z Bratislavy, kde žil prakticky od skončenia štúdia na ŠUP a VŠVU v roku 1964. Tu treba spomenúť dve významné osobnosti, ktoré ovplyvnili jeho ďalší výtvarno-umelecký vývoj. Predovšetkým rodák z Nového Mesta n.V. a významný slovenský maliar a pedagóg VŠVU profesor Peter Matejka a ďalší významný maliar a pedagóg prof. Vincent Hložník, u ktorého E. Sedlák študoval na grafickej špeciálke v r. 1960.

 

Emil Sedlák vo svojom ateliéri

 

O tom, ako sa dostal na Myjavu, nechajme však hovoriť samotného umelca: „V roku 1983 som si kúpil na kopaniciach v Poriadí v časti, ktorej sa hovorí Formanec veľmi pekný gazdovský dom. Vtedy som to chápal ako víkendovú chalupu. Po čase som v Bratislave prišiel o ateliér i prácu na PF UK a musel som sa rozhodnúť, kde budem ďalej pokračovať v tvorivej činnosti. Musím povedať, že počas týchto rokov, keď som chodil na chalupu v Poriadí som zároveň poznával tunajšie kopanice a najmä folklór.

 

Už počas štúdii nám prof. Volavka zdôrazňoval, aký má význam folklór pre výtvarné umenie a uvádzal príklad že slovenský krojový ornament je po španielskom druhý najslávnejší na svete. Len traja výtvarníci španielskeho pôvodu dokázali folklór dostať do umenia, ktoré doposiaľ je platné. Na Slovensku to dokázal Ľudovít Fulla. Hovorím to preto, že kto neposúva tradíciu na vyšší stupeň kultúry, odumrie. V každej tvorbe sa ozajstný umelec – tvorca snaží vydať svedectvo o dobe, o čase, priestore a pod. V tom je šírka toho poslania, povýšiť dar výnimočnosti, ktorý má na umenie ako také. Tým, že som sa presťahoval na Myjavu, kúpil som si dom, ale nekúpil som si domov. Tisícročia od starého Grécka platí trojitý fenomén, že za peniaze si kúpite dom, ale nekúpite si domov, kúpite si posteľ, ale nekúpite si spánok, kúpite si liek ale nekúpite si zdravie. Preto aj ten môj pohľad nemôže by taký, že ja som tu doma.“

 

Fotografie sú z vernisáže výstavy

 

Kde je teda akad. maliar Emil Sedlák doma? Miroslav Válek dal jednej zo svojich básnických zbierok názov Domov sú ruky na, ktorých smieš plakať. Tak asi tam. Ale ak by som použil do odpovede kus lokálpatriotizmu, musel by som povedať, že som Spišiak, rodák zo Spišského Podhradia z nádherného regiónu, takže by sa dalo povedať, že to je môj domov.“

 

Pred niekoľkými rokmi sa Emil Sedlák spoznal s tunajším známym maliarom krajinky a myjavskej architektúry Pavlom Turanom, ktorý chcel zanechať svedectvo o svojich vnútorných pocitoch vo svojich obrazoch, čo sa mu iste i podarilo. Spriatelili sa, občas sa stretli a pán Turan ho oboznamoval s určitými zvyklosťami i vlastnosťami Myjavcov, ako sa hovorí doma tunajším obyvateľom.

 

Spomína však aj na omnoho známejšieho myjavského maliara, Štefana Bednára, ktorý žil v Bratislave, už keď tam E. Sedlák študoval. Nechajme však opäť spomínať samotného umelca. „Nepoznal som známeho myjavského maliara Štefana Bednára až kým mi ho môj profesor Peter Matejka nepredstavil, v bratislavskej kaviarni Krym spolu s Lacom Novomeským. Keď sa Peter Matejka rodák z Nového Mesta a Štefan Bednár, rodák z Myjavy spolu rozprávali, hneď som vedel, že nárečove sú si veľmi blízky a tiež vedia, o čom rozprávajú. Od tých čias som pána Bednára vnímal aj ináč, ako len človeka, ktorý rád politizoval. Laco Novomeský mu bol samozrejme bližší ako profesor Matejka, lebo veľmi si rozumeli literárne.“

 

Fotografie sú z vernisáže výstavy

 

Vráťme sa však do ateliéru Emila Sedláka, ktorý niekoľko rokov pôsobil aj ako docent na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UK. Je isté, že okrem daru maľovania má aj dar slova a dokáže pútavo priblížiť nielen svoje spomienky na štúdium a priateľov – umelcov, ale aj na svoj študijný pobyt v Taliansku Bologni, kde bol v r. 1969 – 1970. Tu býval u kardinála G. Lercaro, ktorý je považovaný za jedného z najnekonvenčnejších kardinálov v dejinách cirkvi.

 

Tu niekde v rozhovoroch s týmto úžasným človekom sa utvrdzovali aj moje myšlienkové pochody vedúce k metafyzike, ale aj k potvrdeniu znepokojenia z toho, ako sa človek nadradene správa k prírode, ktorá je božským dielom. Avšak vrcholom bolo to, že celý fenomén objavovania metafyziky som si potvrdil práve v rozhovoroch o pokore a pocite zodpovednosti s kardinálom Lercaro v Bologni. A akosi viac som začal rozmýšľať o využití metafyziky vo svojej tvorbe.“ Jednoznačne však E. Sedláka v tvorbe ovplyvnil surrealizmus ako jeden z prúdov moderného výtvarného umenia, ktorý sa definuje ako autentický výraz myslenia neobmedzený estetickými, etickými a inými hranicami. Tak nejako i keď o čosi neskôr sa začali rodiť aj ilustrácie k veršom zakladateľa surrealizmu Isidora Ducassa (psedonym Lautreamont) Spevy Maldororove. Maldoror je postava zla a proti Bohu. Odráža však sociálny a duchovný stav ľudstva v určitej dobe rozkladu spoločnosti (francúzskej pred vypuknutím Parížskej komúny). Pre básnika ale aj pre maliara je šesť spevov básní v próze sporom Stvoriteľa so zhlúpnutým a nerestným ľudstvom a rozpoznávania dobra a zla. Emil Sedlák si v tomto prípade vybral básnika nemysliac na to, či bude jeho tvorba uplatnená i ako knižná ilustrácia. Z týchto veršov boli u nás vydané len niektoré časti (V. Reisel ešte v r. 1942) a v Čechách vyšli kompletne už dávnejšie. E. Sedlák sa mal možnosť zoznámiť s týmito prekladmi i originálom. To na neho zapôsobilo do takej miery, že postupne začal tvoriť k jednotlivým spevom pastely. Spolu ich má už 80 a na výstave v Piešťanoch vo februári 2010 predstavil 25 z nich. Rok predtým vystavoval svoju grafiku pod názvom Zverinec v Novom Meste nad Váhom a v roku 2008, pri svojej sedemdesiatke sa uviedol prierezom tvorby na Myjave. Je škoda, že pôvodný zámer, pastely využiť na ilustráciu slovenského prekladu diela tohto významného francúzskeho básnika, nevyšiel, keďže v slovenčine sa zatiaľ toto dielo kompletne nepodarilo zrealizovať do knižnej formy.

 

Na vernisáži výstavy, ktorá sa uskutočnila 11. 09. 2018 sme zaznamenali paradox, keď na nej nebol prítomný nikto z oficiálnych predstaviteľov Mesta Myjava, ale kurátorom výstavy bol viceprimátor Piešťan Martin Valo, ktorý je priateľom majstra Sedláka a výstavu otváral

 

Bolo by toho ešte veľmi mnoho zaujímavého, čo sa dá o majstrovi Emilovi Sedlákovi povedať a najmä toho, o čom by on sám mohol rozprávať. Veď v jeho doterajšej výtvarnej tvorbe našli miesto práce grafika, ilustrátora, tvorcu motívov na známky, komorného maliara i výtvarníka v architektúre. Jeho diela možno nájsť vo väčšine našich galérii i v zahraničí. On zasa našiel svoje pôsobisko na kopaniciach, v Myjave. A tí, ktorí sa chcú zoznámiť bližšie s jeho tvorbou majú na to jedinečnú príležitosť v DK S. Dudíka na Myjave, kde v týchto dňoch až do 25. septembra je otvorená výstava diel akad. maliara docenta Emila Sedláka.

 

Autor: F. Lhotský

Foto: F. Lhotský

Galéria

Kľúčové slová

Komentáre (0)

Musíte sa pre pridávanie komentárov...

Ešte neboli pridané žiadne komentáre, buďte prvý a začnite konverzáciu...