Kultúra

Vlado Kubovčiak: Spája maľovanie s remeslom

Vlado Kubovčiak: Spája maľovanie s remeslom

• Kopanice.sk

• /

• Novinky

• /

• Kultúra

• /

• Vlado Kubovčiak: Spája maľovanie s remeslom

Od malička ho bavilo kresliť a keď mu učiteľka na ZŠ povedala,, že má talent, začal uvažovať o škole, kde by sa jeho talent naďalej rozvíjal. To už navštevoval aj s bratom – dvojičkou výtvarný krúžok v osvetovej besede, ako sa nazýval predchodca ZUŠ na Myjave, kde sa Vlado Kubovčiak narodil a prežil detstvo. V roku 1966 sa prihlásil na SŠUP v Bratislave, kde študoval pod vedením prof. Rudolfa Filu na oddelení aranžérstva, čo bolo orientované na úžitkovú grafiku, avšak tu sa mohol venovať aj voľnej tvorbe a pod vedením vynikajúcich slovenských výtvarníkov ako prof. Korkoš, Moravčík atď. získaval skúsenosti aj vo voľnej grafike a maľbe. V tom čase sa viackrát stretol aj so známym myjavským maliarom Štefanom Bednárom. Po absolvovaní školy a ZVS sa však usadil v Dubnici nad Váhom, kde pracoval aj ako osvetový pracovník, učiteľ ZUŠ a výtvarník. Odtiaľ však nemal ďaleko do rodného kraja – kopaníc na Myjavu, kde hľadal trvalú inšpiráciu v prírode a v tamojších ľuďoch. Prakticky takmer až na dôchodok sa vrátil natrvalo do Myjavy, kde žije s manželkou a jeho ateliér predstavuje pivnica v panelovom dome.

Už v čase, základnej vojenskej služby v Trenčíne si zaznamenal svoje prvé väčšie výtvarné úspechy. Bolo to v celoslovenskej prehliadke ASUT – čo bola armádna súťaž umeleckej tvorivosti. Neskôr sa realizoval na viacerých úspešných výstavách, najmä v úžitkovej grafike i maľbe a kresbe. Vystavoval svoju tvorbu v Žiline, Považskej Bystrici, Púchove, ale aj v Banskej Bystrici, Bratislave v Trenčíne a samozrejme v Dubnici nad Váhom a na Myjave. Svoje výtvarné práce mal aj v kolektívnych výstavách v Nemecku a vo Francúzsku. Na Myjave mal jednu zo svojich posledných výstav, začiatkom 90. rokov spoločne s kolegom J. Svetlíkom.

Vlado o sebe hovorí, že krajinár, ale nie typický, spája výtvarne krajinu s figurálnou tvorbou a vyberá z toho detail, ktorý maliarsky rozvíja do rôznych variácií. Používa najčastejšie temperu, gvaš (druh vodovej farby) a mastnú kriedu. Spolu s umeleckým remeslom je maľba pre neho prácou i relaxom. Okrem toho sa však Vlado Kubovčiak pomerne úspešne uplatnil aj ako umelecký remeselník, reštaurátor…

K reštaurátorstvu sa dostal po stretnutí s myjavským rodákom, známym reštaurátorom akad. mal. Mirom Šurinom v roku 1997. S ním a neskôr i s ďalšími majstrami tohto umeleckého remesla ako sú akad. mal Jozef Dorica, Mário Flaugnatti a akad. sochár Ján Fiľo začal spolupracovať na reštaurovaní rôznych nástenných malieb, závesných obrazov, plastík v kostoloch a historických budovách. Bolo to napr. v evanj. kostole na Myjave, v Starej Turej, ale i v rím. katol. kostole v Hor. Vesteniciach a v ďalších. Spomína najmä na barokový skvost Sala terrena na hrade Červený kameň nad Častou, kde v r.2000 až 2003 robili kompletnú barokovú výzdobu a obnovu diel talianskych majstrov, čo bola skúsenosť na nezaplatenie. Ďalej to bol gotický kostolík v Porube kde obnovovali interiér, či artikulárny drevený kostolík v Hronseku, ktorý patrí do kultúrneho dedičstva UNESCO, ale napr. aj na hrade v Slovenskej Ľupči , v hradnej kaplnke na Bratislavskom hrade, v primaciálnom paláci starej radnice, v hradnom kostole v Nitre atď.

Napríklad kostol sv. Mikuláša v Porube na hornej Nitre reštauroval tím reštaurátorov pod vedením M. Šurina viac rokov a podarilo sa tu zachrániť množstvo cenných stredovekých malieb a ďalšiu výzdobu, ktorú ničila vlhkosť. Na tejto záchrane má taktiež V. Kubovčiak svoj podiel. Ako spomína, práce tam bolo neskutočne veľa, našťastie podarilo sa zanedbaný kostolík zachrániť, za čo bol reštaurátorský tím ocenený najvýznamnejším slovenským ocenením v oblasti kultúrneho dedičstva, cenou časopisu Pamiatky a múzeá.

Vlado tiež intenzívne pracuje na tom, aby mohol pripraviť po rokoch opäť výstavu vo svojom rodnom meste v Myjave.

Autor: F. Lhotský

Foto: F. Lhotský