Registrácia
Kopanice.sk Obce Ubytovanie Gastronómia Aktivity Novinky Podujatia Workshopy Mapa Kontakt Reklama Spolupráca Kariéra FAQ Podmienky používania Ochrana súkromia Mapa stránok

© 2019 Stingray Studio

O ďalšom kroji z východného okraja kopaníc, tentokrát o tom bzinskom, mi porozprávali pani Oľga Pagáčová a pani Anna Krajčovicová, členky bzinského speváckeho súboru Klenotnica, ktorý oslávil 30. výročie svojho vzniku.

 

Keďže som tento typ kroja aj s jeho historickým vývojom už podrobnejšie opísala v článku z Lubiny, tento článok bude skôr foto-dokumentačný a zameraný na zaujímavosti.

 

Ak by sme kroj v modrých odtieňoch z okolia Myjavy mohli prirovnať k slivkám, ten z Lubiny a Bziniec sa zasa podľa slov pani Pagáčovej ponáša na motýle. Nižšie je popísaný a zdokumentovaný novší sviatočný kroj, v akom pani Pagáčová a pani Krajčovicová aj vystupujú.

 

Spodnica

 

Biela do pása so strojovou výšivkou a so šnúrkami na uviazanie.

 

Rukávce

 

Rukávce sa šili z etamínu, ktorý vraj nebolo treba ani škrobiť, lebo keď sa tento materiál len jednoducho opral, bol už pre potrebu rukávcov dostatočne tvrdý. Proránkovú výšivku na rukávcoch v Bzincoch familiárne nazývajú aj „kuracie riťky“. Nepoužíval sa, však, len tento typ výšivky, ako vidno, na spodnej fotke. Rukávy boli stuhami uviazané niečo vyššie nad lakťom, než napr. na kroji na Myjave.

 

 

 

Kamizol

 

Aj keď bol rôznofarebný a vzorovaný, farby nikdy neboli krikľavé, ale skôr tlmené, decentné. Ak bol ušitý z kašmíru, prezývali ho podľa slov pani Krajčovicovej „vlnkový“.

 

 

Etamínová fjertucha a zástera

 

Boli obe biele a obe ušité z rovnakého materiálu – etamín, ktorý bol bohato vyšívaný strojovou výšivkou. Takejto sukni sa v Bzinciach hovorí „fjertucha (fjertuška)“.

 

 

 

Štófová sukňa a zástera

 

Táto sukňa so zásterou boli znova z toho istého materiálu a tej istej farby (tmavo-modrá bola, podľa pani Pagáčovej, v Bzinciach obľúbená).

 

 

Stuhy

 

Boli širšie, ženy v Bzinciach si kupovali atlasové stuhy a na ne im miestny maliar maľoval kvety – ruže, ale pani Pagáčová vlastní aj stuhy s vyrážaným vzorom žitných kláskov. Na páse boli stuhy podbité papierom, aby pekne držali tvar. Málokedy bolo možné, aby vzor stúh bol identický na rukávcoch aj na páse, ale vždy aspoň farebne ladili. Spôsob ako sa odlíšiť od žien z Lubiny sa v Bzinciach týka práve stúh – mašľa na páse sa tu viaže na pravej strane.

 

 

Ručník

 

Slobodné aj vydaté ženy nosili štvorcový, dobre naškrobený, ručník z etamínu, okolo ktorého sa prišívajú strojové čipky. Podľa pani Pagáčovej je spolu s rukávcami najzaujímavejšou časťou kroja a najťažšie je naškrobiť ho na správnu tvrdosť, pričom čipky sa pred praním a škrobením museli vždy odpárať a opäť prišiť až po škrobení, následne sa už mohol viazať u žien „vazačiek“.

 

 

 

Brošňa

 

Brošne mohli byť buď neutrálne filigránske, alebo aj farebné, ktoré ladili ku konkrétnemu kroju; v Bzinciach sa jedna zapínala na límci a druhá tesne nad prsiami.

 

 

Blúza

 

Vrchný kabátik do nečasu alebo na zimu, svadobná blúza sa šila z plyšu čiernej farby, inak boli blúzy aj z tenších látok (jesenné) a iných farieb (hnedej, modrej). Zapínala sa na veľa malých guľatých gombíkov striebornej alebo zlatej farby, v oblasti pása mohol byť aj ozdobný „cop“ (prepletaná ozdoba), alebo len jednoduchý opasok vpredu s ozdobnou sponou.

 

 

 

Parízky

 

Čierne topánky na podpätku, ktoré sa nosili na leto.

 

 

Čižmy

 

Zimnou obuvou boli čierne čižmy s tvrdými sárami.

 

 

Svadobný kroj

 

Je taký istý ako sviatočný, len proránky s kmizolom sú zelené a navrch sa obliekala ešte čierna plyšová blúza, tiež miesto ručníka mali nevesty na hlave veniec s látkovými kvietkami a lístočkami, ten bol v dedine jeden a nevestám sa požičiaval.

 

 

Prečo sa v Bzinciach nosili mašle na páse vpravo a v Lubine vľavo?

 

Hoci bolo zaužívané, že mašle na páse sa na rozdiel od Lubiny viazali v Bzinciach vpravo a zároveň bolo „krídlo“ na ručníku väčšie na pravej strane, o pôvode tohto odlíšenia môžeme dlho debatovať. V každej obci by sa iste našlo hneď niekoľko teórií, ale tu prinášam jednu prebratú od svokry pani Krajčovicovej:„Keď dievky stávali v kostole pred oltárom, otáčali sa ku kazateľnici a podľa toho, na ktorej strane bola v kostole umiestnená kazateľnica, si teda aj uviazali mašle aj ručníky, aby ich bolo lepšie vidno – v Lubine naľavo a v Bzinciach napravo.“

 

Na obrázkoch nižšie je pani Krajčovicová, pôvodom z Lubiny a pani Pagáčová zo Bziniec.

 

 

Poslednou zaujímavosťou, ktorú uvediem, je, že dve sestry otca pani Krajčovicovej sa vydali do Vaďoviec, kam si doniesli tento kroj. O tom už viac, ale, v ďalšom článku o kroji z Vaďoviec.

 

Na záver by som chcela veľmi pekne poďakovať pani Pagáčovej a pani Krajčovicovej za cenné informácie a zapriať Klenotnici ešte veľa ďalších rokov úspešného pôsobenia.

 

 

Autor: Kristína Talábová

Foto: Kristína Talábová

Galéria

Kľúčové slová

Komentáre (1)

Musíte sa pre pridávanie komentárov...

  1. Kristína Talábová - 28.04.2019, 12:01

    […] ďalších článkoch krojovej série nadviažem na predošlé články o Lubine a Bzinciach, no tento raz sa začnem posúvať od východného okraja kopaníc naspäť do jadra regiónu, čo […]