Registrácia
Kopanice.sk Obce Ubytovanie Gastronómia Aktivity Služby Novinky Podujatia Recepty Workshopy Mapa Kontakt Reklama Spolupráca Kariéra FAQ Podmienky používania Ochrana súkromia Mapa stránok

© 2024 Stingray Studio

Možno ani domáci obyvatelia by nepovedali, aké zaujímavé miesta majú na dosah ruky a aká bohatá je história tohto 9-tisícového mestečka pod Javorinou. Poďme sa pozrieť na niekoľko zaujímavostí o Starej Turej, o ktorých ste možno ani vy nevedeli.

 

Stará Turá nebola vždy ‚,Stará‘

 

Prvá písomná zmienka o Starej Turej je z roku 1392, kedy sa volala jednoducho iba Turá. Prívlastok ,,Stará‘‘ dostala až po založení dediny Turopole (Turie Pole, neskôr Nová Turá a Turá Lúka) v roku 1580, aby sa od seba odlíšili. Zaujímavé je, že Stará Turá je takmer o 200 rokov staršia, ako susedná Myjava, ktorej dátum vzniku sa uvádza rok 1586. Je to spôsobené tým, že Myjava patrila pod panstvo hradu Branč, zatiaľ čo v susednom čachtickom hradnom panstve, kde prináležalo aj územie Turej, boli v tej dobe oveľa lepšie podmienky na zakladanie dedín.

 

 

 

Husitská veža nie je husitská

 

Keďže kopanice majú dlhú protestantskú tradíciu a nejeden krát spory medzi evanjelikmi a katolíkmi prerástli do krvavej vzbury, množstvo ľudí sa nesprávne domnievalo, že obce tu zakladali husiti prichádzajúci z Moravy. Dôkazom toho mala byť i husitská veža nad Starou Turou. V dobách husitov však už Turá existovala ako malá dedinka cez ktorú neviedla žiadna dôležitá cesta, takže tu husitské vojská ani nikdy nemuseli prechádzať. Husitská veža bol pôvodne kostol zo 16. storočia. Vežu, ktorá sa ako jediná po požiari v 18. storočí z kostola zachovala, postavili v 17. storočí. Veža mala skôr charakter obrannej veže Čachtického hradu.

 

 

Poddanské mestečko

 

V roku 1467 sa Stará Turá stala poddanským mestečkom za jeden významný čin, ktorý miestni obyvatelia vykonali. Chytili vodcu bratríkov, husitských lúpežníkov, Jána Švehlu, ktorého odviedli na Čachtický hrad, kde kráľ Matej Korvín rozhodol o jeho obesení. Za tento skutok, ktorý mimochodom potvrdzuje aj to, že Staroturančania nesympatizovali s husitmi, boli oslobodení od platenia tridsiatkov a mýta, čo bolo v tej dobe významným privilégiom.

 

Prví bryndziari a ďalší šikovní remeselníci

 

To, že zo Starej Turej pochádza bryndza (alebo jej predchodca), by nepovedal asi nikto. Väčšina ľudí si myslí, že bryndza pochádza kdesi spod Tatier, alebo ju sem priniesli Valasi zo Sedmohradska, pretože v rumunčine slovo bryndza znamená syr. Prví bryndziari naozaj pochádzali z Turej, ktorí bryndziarstvo priniesli do tých končín, vďaka ktorým sú teraz tak známe. Prvú založil Ján Vagač v roku 1787 v Detve. V okolí Starej Turej sa kedysi chovalo množstvo dobytka, takže maslo a mliečne výrobky patrili k bežnej výrobnej tradícii. Obyvatelia Turej však boli zruční i v iných odvetviach, a to najmä čo sa týka spracovania kože pre obuvníctvo a výrobou dreveného riadu. V Topoleckej sa dokonca nachádzala papiereň. Fungovala tu dielňa na modrotlač, kováčske a tkáčske dielne. Svoje dôležité zastúpenie tu malo aj mlynárstvo a mäsiarstvo. Moderné dejiny sú spojené s výrobou vodomerov, plynomerov a zdravotníckej techniky. Počas vojny tu fungovalo aj zbrojárstvo.

 

 

Ako mesto ľahlo popolom

 

V septembri roku 1848 si ustupujúce dobrovoľnícke vojská pod vedením štúrovcov razili cestu z Brezovej na Moravu po tom, čo cisár nepodporil povstanie Slovákov proti Maďarom. Armáde čítajúcej asi 2500 mužov stála v ceste Stará Turá, ktorá bola pod kontrolou cisárskych vojsk. Po ťažkých bojoch boli Maďari z mesta vyhnaní, ale ako ustupovali, rabovali a podpaľovali všetko, čo sa dalo. Len v Lubine bolo vypálených asi 200 domov. Keď dobrovoľníci videli, čo nepriateľ v meste napáchal, začali sa mstiť. Podpálili všetky meštianske domy maďarónov a ich podporovateľov. Výsledkom bolo, že Stará Turá bola úplne zničená a celá horela, ulice boli plné dymu a mŕtvych vojakov. Musel to byť obraz ako z hororu. Podľa všetkého bol Ľudovít Štúr, keď videl, čo sa v Turej stalo, úplne zdeprimovaný.

 

 

Miesto hrôzy, dnes pokoja

 

O osude zaniknutej osady Nárcie starší obyvatelia pravdepodobne vedia, no je dobré, aby si aj tí mladší takéto miesta pripomínali. Nárcie bola mála osada pod horami za Topoleckou, ktorú počas bojov SNP vypálili Nemci do tla. Spolu s chalúpkami tu zhorelo v ohni za živa deväť partizánov. Hoci si toto miesto pamätá hrôzy a nešťastie vojny, dnes tu nájdete ticho a pokoj v krásnom prostredí podjavorinských lesov a symbolické základy domov s tabuľami rodín, ktoré boli nútené ich opustiť. Aj keď bývalý režim značne prifarboval význam bojov a hrdinstvo partizánov, toto miesto je najčistejším symbolom boja proti okupantom, kvôli ktorému si miestny ľud toľko vytrpel. Nachádza sa tu i altánok aj čistý prameň, čo robí toto miesto vhodným pre oddych turistov, či dobrý tip na rodinný výlet za poznávaním dejín tohto kraja.

 

 

Čaro Dubníka

 

Z kedysi rušného miesta, ktoré bolo pre Staroturančanov synonymom pre oddych a kúpanie, zostal dnes už len tieň niekdajšej popularity. Stále si ale udržiava svoju prírodnú atmosféru, ktorá robí z Dubníka pre miestnych srdcovú záležitosť. Nad Dubníkom sa nachádza menej známa prírodná pamiatka, Štúrova skala. Skalnaté bralo nad priehradou nesie názov podľa nášho slávneho dejateľa, ktorý sa na tomto mieste stretol s farárom J. Trokanom zo Starej Turej. Svedčí o tom i pamätná tabuľa osadená priamo na skale.

 

 

Sestry Royové

 

Mária a Kristína Royové sú významné prekladateľky, skladateľky a duchovné mysliteľky, ktoré si jednoznačne zaslúžia obdiv. Založili v Turej nemocnicu z milodarov, útulne pre deti a chorých, sirotinec, či dom pre seniorov. Založili a boli predstaviteľkami Modrého kríža a ten vlastne vystihoval náplň ich práce, ktorá spočívala v odstránení alkoholizmu a národné, morálne a kultúrne pozdvihnutie ľudu. Celý život venovali práci s ľuďmi a charitatívnym činnostiam. Kristína bola dokonca taká významná spisovateľka, že sa jej diela preložili do viac ako 30 jazykov a je najprekladanejším slovenským spisovateľom. V Starej Turej ich pripomína pamätná tabuľa na ich rodnom dome, v ktorom majú zriadenú pamätnú izbu.

 

 

Autor: Martin Kovanič

Foto: Martin Kovanič

Galéria

Kľúčové slová

Komentáre (0)

Musíte sa pre pridávanie komentárov...

Ešte neboli pridané žiadne komentáre, buďte prvý a začnite konverzáciu...