Registrácia
Kopanice.sk Obce Ubytovanie Gastronómia Aktivity Novinky Podujatia Recepty Workshopy Mapa Kontakt Reklama Spolupráca Kariéra FAQ Podmienky používania Ochrana súkromia Mapa stránok

© 2020 Stingray Studio

V súvislosti s novým projektom Society Islands, travel portál podobného charakteru ako Kopanice.sk zameraný však na inú oblasť, na Francúzsku Polynéziu, nás zavialo do tejto najvzdialenejšej oblasti na zemi ležiacej v strede Tichého oceánu. Pri tejto príležitosti sme mali možnosť navštíviť najvzdialenejší pamätník generála M. R. Štefánika, ktorý sa nachádza na ostrove Tahiti, v hlavnom meste Francúzskej Polynézii, Papeete. Ti čo nás sledujete na našom Instagrame, kde uverejňujeme zákulisie portálu Kopanice.sk dobre viete, že už na začiatku roka sme vymenili zimné bundy za plavky a odcestovali sme práve do Francúzskej Polynézie.

 

Francúzska Polynézia, slovo ktoré po vyslovení rozjasní každú cestovateľskú dušu, nakoľko sa jedná o jedno z najkrajších miest na našej planéte, jedno z posledných, ktoré nie je ešte znečistené konzumným spôsobom života. Ostrov Tahiti, synonymom predstavy exotickej krajiny s palmami týčiacimi sa nad doslova gýčovú tyrkysovú lagúnou v pozadí s typickými bungalovmi nad vodou.

 

 

Čo však spája kopanice a Francúzku Polynéziu? Pravé dnes (04.05.2020) si pripomíname 101. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Štefánik mal sen založiť slovenskú kolóniu na ostrove Tūpai (20km od svetovo presnulého ostrova Bora Bora). Prišla však vojna a sen o Slovenskej Polynézii (Nové Slovensko) sa rozplynul. Sledujte nás však na našom Instagrame a pridajte sa k nám za dobrodružstvom, pretože určite sa nám počas nášho pôsobenia vo Francúzskej Polynézii podarí na tento neobývaný ostrov dostať.

 

 

„Rád vymením generálske hviezdy za skutočný svet hviezd“ jeho citácia nepotrebuje žiadny komentár, ale vôbec sa nečudujeme, že preto jeho cesty viedli práve do Francúzskej Polynézie. Nikde na svete sme nevideli jasnejšie hviezdy ako tie čo sprevádzajú majestátnosť Mohyly na Bradle, až kým sme neupreli pohľad na oblohu v Polynézii. Pretierame si oči či nás neklamú, pretože nám tu obloha pripomína plátno umelca, ktorý sa nechal uniesť krásou ligotajúcich hviezd a zopár tisíc ich prikreslil. V živote je dosť irónie a to v tom, že keď sa Štefánik rozhodol pozorovať prechod Helleyho kométy pred slnečným diskom na najčistejšom ostrove na svete, bolo zamračené a nič nevidel. Tento zámer nevyšiel a svoju pozornosť strhol na ďalší z projektov, pre ktoré prišiel do Polynézie a to pohľadať vhodné podmienky na založenie nového observatória. Na mieste vtedajšieho observatória, ktoré založil dnes stojí pamätník ako pocta jeho pôsobenia v Polynézii.

 

Vybrali sme sa hľadať slávny pamätník M. R. Štefánika, za ktorý vďačíme Františkovi Kelemu, Jozefovi Husárovi, Jurajovi Husárovi a Miroslavovi Musilovi. Cestou nás sprevádzali exotické tóny tahitskej hudby vychádzajúcej z miestneho rádia. Na našom Instagrame žartujeme na adresu Rádia Europa 2, v duchu kam sa hrabú s ich komerčnou muzikou 😛

 

 

 

Nájsť tento pamätník nebolo vôbec jednoduché… Mali sme podrobné informácie od pána doktora z Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny, ktorý nás očkoval pred odjazdom do tejto vzdialenej krajiny. A aj napriek ére internetu musíme uznať, že nájsť pamätník nebolo jednoduchou záležitosťou. Podarilo sa nám zablúdiť 😀 Našťastie pohostinnosť ľudí na ostrovoch nám potvrdila prečo sa tu M. R. Štefánikovi tak páčilo. Namiesto chladného odvrknutia sa nám tahiťania snažili vysvetliť lámavou angličtinou cestu k pamätníku. Upozornili nás, že pamätník, ktorý hľadáme je vo vojenskom objekte kam majú civilisti vstup zakázaný. Tahiťan však vedel o tajnom vchode, ktorý nám sám od seba prezradil, naskočil na svoj skúter a cestu pripomínajúcu cestu na Bradlo od Brezovej pod Bradlom, nás odviezol k zadnému vchodu, ktorý býva väčšinou otvorený. Po oboch stranách cesty nás namiesto zmiešaných lesov obklopovala bujná tropická vegetácia pohrávajúca sa s kombináciou farieb rôznych kvetov. Vchod bol našťastie otvorený aj v našom prípade, takže sme spoločne vošli do oblasti, on na skútri, my v aute a doviedol nás až k samotnému pamätníku. Tahiťan značných rozmerov sa s nami úctivo rozlúčil a podbral sa domov, my sme zaparkovali a v kľude sme si obzreli pamätník.

 

Stali sme pred ním neveriac tak ako sme v detstve stáli pred Mohylou na Bradle. Síce sme pozerali len na jeho zmenšený pylón, jeho veľkosť bola zasadená do inej podstaty, vynorili sa nám všetky spomienky z kopaníc. Pôvodne bol pylón postavený (1994) z prírodného sopečného kameňa a bol vyšší, ale pri terénnych úpravách (2006) bol znížený približne o 30 cm a navyše ho natreli na bielo. Bradlanský štýl pamätníku s ich sopečným kameňom vytváral akési puto dvoch kultúr. No napriek tomu, že pamätník natreli na bielo a skryli pôvabný sopečný kameň, v nás to o to viac vyvolávalo spomienku na belosť spišského travertínu. Veľké ďakujeme patrí Františkovi Kelemu, Jozefovi Husárovi, Jurajovi Husárovi a Miroslavovi Musilovi, že sme sa dnes mohli pozerať na toto tahitské Bradlo. Nikdy by sme si neboli pomysleli, že raz budeme na najvzdialenejšom bode od kopaníc a predsa budeme mať k ním tak blízko.

 

 

Nakoľko sme mali so sebou aj techniku, rozhodli sme sa dané miesto nafotiť a natočiť. Povedali sme si, že snáď nás na Tahiti nikto nezožerie (napriek kanibalizmu, ktorý sa tu v minulosti objavoval), keďže sme na mieste kde nemáme čo robiť. Jedná sa však o pamätník nášho najväčšieho Slováka a v súbehu so skutočnosťou, že prevádzkujeme portál Kopanice, toto riziko sme bez zaváhania podstúpili. Počas niekoľko hodinového fotenia a točenia sme narazili na viacero vojakov, ktorí nás len slušne pozdravili a evidentne im neprekážalo, že sme vnikli do priestoru, keďže sme sa motali len okolo pamätníka.

 

 

Po dokončení všetkých fotografii a videa sme pri odchode narazili na istého Francúza, ktorý nebol tak zhovievavý ako tahiťania a ani po zdĺhavom vysvetľovaní nedokázal spracovať kvôli čomu sme tam a trval na tom aby sme opustili areál. Keď už osud zariadil, že sa tu objavil bolo to aspoň v správnej chvíli. Už sme mali materiálu viac než dosť tak bez ďalších zbytočných rečí sme sa podbrali preč. Už len na záver sme sa poklonili mužovi z Košarísk, ktorého poznáme hlavne v uniforme, ale aj mužovi so zarastenou tvárou, ktorý sa rozprával s hviezdami. A práve dnes si pripomíname 101. výročie jeho tragickej smrti a kloníme sa jeho veľkosti.

 

 

Viac o pamätníku Milana Rastislava Štefánika na Tahiti nájdete v knihe Milan Rastislav Štefánik – významný cestovateľ a jeho nasledovníci od autora Františka Kele.

 

Autor: Kopanice.sk

Foto: Kopanice.sk

Video: Kopanice.sk

Galéria

Kľúčové slová

Komentáre (1)

Musíte sa pre pridávanie komentárov...

  1. Kopanice.sk - 14.05.2020, 9:12

    […] ho redaktori z portálu kopanice.sk. Na svojom webe píšu aj o tom, že Štefánikov sen bol založiť slovenskú kolóniu na ostrove […]