V kopaničiarskych páleniciach pomaly končí sezóna

18.04.2018

Brestovec F. Lhotský Gastronómia

„Ak víno je sťa bozky krásavice, čo hrejú dušu plnú sladkých múk, tak malý dúšok našskej slivovice pripomína stisk pevných chlapských rúk.“ Takéto svojské vyznanie vás víta v jednej z tunajších páleníc, ktorých za posledných 20 rokov akosi v rámci Slovenska ubudlo. Pestovatelia tvrdia, že po zvýšení spotrebnej dane za alkohol sa už naozaj oplatí páliť iba tým, čo majú hodne svojho ovocia. Lebo za kupované by pálenku hodne predražili. A kdesi som sa dočítal, že vraj hlavne na východe ešte existujú aj okresy, v ktorých nie je ani jedna legálna pálenica…

Našťastie kopaničiarsky región patrí k tým, kde ešte pestovateľské pálenice fungujú naplno, i keď aj tu ich zopár skončilo svoju činnosť. V myjavskom okrese ich zostalo 5, niektoré sa snažia o akési znovuzrodenie. Nuž ale v tomto kopaničiarskom kraji tomu asi ani nikdy inak nebude, lebo pálené tu odjakživa bolo, je a bude istým koloritom tunajšieho života. Ovociu, ako slivky, hrušky, jablká sa tu vždy darilo i keď striedavo boli roky menej i viac úrodné. A tak kopaničiari zbierali ovocie a dávali do suda. Každý podľa osvedčeného receptu. Asi za šesť týždňov mali kvas, ktorý potom udržovali v takom stave, aby bol vhodný a pripravený do pálenice. I medzi kopaničiarmi vznikajú dodnes spory, či sud zakrývať, alebo nechať odokrytý, vraj aby kvas mohol dýchať. Odborník však vraví jednoznačne – zakrývať, aby bol čo najkvalitnejší, lebo od neho (alebo lepšie povedané od kvality ovocia) závisí, aký bude výsledný produkt, o ktorý všetkým hlavne ide. Niekto páli ešte pred Vianocami, iný po Novom roku. Prakticky od augusta do mája nasledujúceho roku trvá sezóna v pálenici, keď bol dobrý rok. Nuž a keď dobre sypalo, malo by dobre aj liať, hovorievajú kopaničiari. Čím viac bolo ovocia, tým by mohlo byť viac aj pálenky – i keď odborníci by vám to ihneď vyvrátili – lebo niekedy pustí ovocie viac šťavy inokedy je suché a tak tečie pomenej. Traduje sa zo sto litrov kvasu asi desať litrov pálenky. To sa však môže pohybovať o nejaký litrík hore či dole. Každý je samozrejme najradšej, keď dobre tečie. A o tom, čo tečie najlepšie, hovorí odborník – jednoznačne durandzie, slivky až potom jabĺčka a hrušky a to všetko ešte závisí aj od toho, koľko malo ovocie slnka a dažďa. Žiaľ, práve ten minulý rok patril k najhorším a vo viacerých páleniciach už končia sezónu. Sliviek v minulom roku totiž nebolo takmer vôbec a jabĺk niekde viac inde menej. Preto aj v tomto roku na kopaniciach je najmenej slivovice, prevažujú durandzie, hrušky, niekde jablká, inde marhule.

Pestovateľská pálenica Brestovec patrí k najstarším.

V jednej z najstarších kopaničiarskych pestovateľských páleníc, na Brestovci, kde už druhé desaťročie robí páleníka Pavol Majtán, ktorý stál aj pri zrode vtedajšej novopostavenej pálenice v roku 1974, keďže bol predsedom záhradkárskeho spolku v obci a práve pestovatelia ovocia sa zaslúžili o to, aby po zbúraní staručkej kopaničiarska pálenica z roku 1939 novopostavená mohla i naďalej slúžiť svojmu účelu. K nej pribudla i muštáreň a sušiareň. Ako hovorí tento niekoľkonásobný víťaz súťaží destilátov na myjavskej súťažnej koštovke ale napr. aj držiteľ ocenenia najlepšej slivovice Púchovskej doliny z roku 2016 – podobnej súťaže v Dohňanoch, pri pálení lahodného destilátu zažil už množstvo rôznych zážitkov, veselých i smutnejších. K tým druhým patrilo napríklad to, keď zákazník z 300 litrov kvasu nevypálil ani celý liter. To sa vraj stane vtedy, keď niekto dá do kvasu soľ. Alebo inému zákazníkovi zasa bolo pálené cítiť po močovke. Keď sa páleník zaujímal, kde mal sud s kvasom uložený, zistil že doma v maštali, kde predtým choval kravy…

Pavol Majtán pri práci v pestovateľskej pálenici Brestovec a pri meraní sily destilátu.

V Brestoveckej páleníc i sa kúri drevom, čo podľa odborníka patrí viac k medenému kotlu. Niektorí síce preferujú plyn, pretože nemusia mať starosti s drevom, ale tu na kopaniciach sa traduje, že pri drevenom kúrení je pálenka lepšia. Dôležitú úlohu zohráva aj voda, ktorá sa využíva pri chladení potrubia i pri riedení destilátu. Na Brestovci majú vodu čistú, vytekajúcu priamo z lona prírody od prameňov rieky Myjavy. Pavol Majtán preferuje 51,5 stupňovú pálenku i keď sú i takí zákazníci, ktorí chcú rovných 52 stupňov. „Nájdu sa i špekulanti, ktorí si pridaním cukru vraj chcú prilepšiť… dodáva P. Majtán, no ďakujem pekne za takú pálenku…“.

Pavol Majtán pri práci v pestovateľskej pálenici Brestovec.

Tu na kopaniciach sa držia hesla „radšej piť menej, ale dobré“, ktoré je aj heslom Myjavskej koštovky páleného. Jej už 24. ročník sa nezadržateľne blíži. A práve v piatok 06.04.2018 sa v KD na Starej Myjave uskutočnilo hodnotenie súťažných vzoriek páleného pre tento ročník koštovky, ktorá bude 12. mája v myjavskom DK S. Dudíka. Tam destiláty hodnotilo 44 degustátorov – odborníkov, i laikov. Časť z nich tvoria i členovia Rádu rytierov destilátov Slovenska, ktorí sa starajú o propagáciu kvalitnej slovenskej pálenky aj v cudzine a zároveň učia konzumentov kultúre a striedmosti pri jej konzumácií. Myjava má slušné zastúpenie v tomto rytierskom ráde, kde sekretárom je jeden z hlavných usporiadateľov myjavskej koštovky Ing. Peter Bunčiak a členmi sú aj Vladka Jurenková a Pavol Medveď. Porota pod vedením Ing, Radka Juráka tento rok vyberala z 542 vzoriek rôznych druhov ovocných destilátov a vybrala ako najlepší destilát – durandzovicu pána Durnu z Velkej nad Veličkou. Cena za najlepšie slivovicu zostala na myjavských kopaniciach u p. Valáška z Vrboviec. A o tom, kto vyhral v ďalších kategóriach, sa dozviete, keď navštívite 24. ročník Koštovky páleného na Myjave.

Autor: F. Lhotský

Foto: Kopanice.sk, F. Lhotský

Galéria