Traja kamaráti so štetcom v ruke

12.05.2018

Myjava Ivana Ušiaková Kultúra

Traja umelci. Tri rozdielne perspektívy stvárnenia. Tri odlišné svety. A predsa majú niečo spoločné. Kopla ich múza a nielen raz, ale niekoľkokrát a dala im štetec do rúk a ich ruky sa naučili spievať. Rezko. Hravo. Realisticky i fantazijne. Vybočujúc s tradičného pasívneho trávenia voľného času našli rozkoš v tvorbe. Výsledky ich vášne i zanietenia vidieť momentálne v sále KD Samka Dudíka v Myjave.

Najviac sa reality drží zubami-nechtami Jaro Hargaš a pritom vzýva tradície svojich kopaničiarskych predkov. Naopak najviac sa od nej vzďaľuje a dáva slobodu svojej fantázií Viktor Vdoviak, ktorého to magicky ťahá miestami až k náznakom surrealizmu. No najkomplexnejší z trojice je i tak Vlado Pagáčik, ktorý skrotil nielen štetec, ale aj drevo a čipku. Výstava nainštalovaná v KD do 28. mája je tak veľmi tvárna, zaujímavá svojou rôznorodosťou a farebne príjemne živá. Je to pestrá lúka navrhnutá tromi chlapcami, dnes už mužmi, ktorí vyrástli na rovnakej ulici a boli si navzájom skoro susedmi. Kto by bol vtedy povedal, že tá ulica bude ulicou umelcov a že hoci sa každý uberie vlastnou umeleckou cestou, raz sa opäť stretnú, vlastne tentoraz už tretíkrát na spoločnej kolektívnej výstave v Myjave? Nikto, lebo Sibyly vyšli z módy, no za to umenie je stále v kurze, lebo prebúdza zmysly, núti človeka k zamysleniu a najmä pomáha nájsť niekde v hlbinách všedných dní zázrak a niekedy až mystický zážitok.

Tak poďme si predstaviť týchto troch „kamasov“, lebo výstava a najmä jej názov ich titulovala do pozície Myjavských kamasov. Jaroslav Hargaš je človek z ľudu a má k nemu neustále blízko. Nielen vo svojich obrazoch, ale aj v ďalších svojich aktivitách. Návštevníci vernisáže sa o tom mohli naživo presvedčiť, lebo sa pridal k skupine Gebuľa ako spevák a spolu s nimi zanôtil niekoľko piesní. Sám nedávno vydal vlastný album Od Myjavy, ale aj knihu 60 vyznaní, ktorá potvrdzuje jeho básnické črevo. Pravidelne sa zúčastňuje podujatí a pomáha pri ich priebehu, čo z neho robí umelca, ktorý sa neskrýva za stenu, ale práve naopak umelca, ktorý hľadá neustále výzvy, je otvorený príležitostiam a sála charizmu myjavskej osobnosti, ktorá má vždy čo povedať.

Vlado Pagáčik má tiež v rukáve viacero kvalít, je neuveriteľne zručný, trpezlivý a nebojí sa presadiť aj mimo svojho kraja, čoho dôkazom je, že pripravuje ďalšiu výstavu v Piešťanoch počas otvorenia kúpeľnej sezóny a zároveň súbežne s tou myjavskou predstavuje svoje diela aj v Vrbovom. Rovnako ako spomínaný Hargaš inklinuje k prírode a tradíciám, ale nebojí sa ich ukázať v novom netradičnom rúchu, i keď sa stále drží pri zemi a nerobí príliš veľké experimenty. No náznak inovácie uňho predsa badať. Jeho „drevení muži“ majú štyri nohy a niekedy aj viac hláv. Zvlášť unikátne sú jeho čipkované obrazy, kde mieša techniku maľby s výšivkou. Vzniká tak netradičný folklórny obraz, ktorý berie dych svojou originalitou a prepracovanosťou.

Najdivokejšia fantázia a zároveň najčistejšia práca s pestrými farbami charakterizuje tvorbu Viktora Vdoviaka, ktorý sa pôvodne venoval keramike. Vzývajúc Dalího odkaz sa púšťa do neľahkých experimentov a miestami až bláznivých nápadov, ktorých výsledkom je vytvorenie vlastného unikátneho sveta, kde idú ruka v ruke hravosť, humor a sloboda. Stretať v ňom motýlie dievčatá, rozprávkové bytosti, šantiacich folkloristov, ale aj ducha minulosti. Ducha grófky Báthoryovej i rozprávačku Tisíc a jednej noci. Preto nie je vôbec prekvapením, že sa stali ilustráciami kníh.