Putovná brezovská vareška doputovala k tímu Brezová Pole

20.08.2018

Brezová pod Bradlom Ivana Ušiaková Zaujímavosti

Prvá kuchárska kniha, v ktorej sa guláš objavil, vznikla v rokoch 1816-18 a už v roku 1826 sa objavil aj v zahraničnej. Dnes je obľúbeným letným jedlom, ktorému patrí nejedna súťaž či festival. V roku 2014 si podmanil aj Brezovú pod Bradlom, a práve preto mu rezervovala miesto vo svojom kalendári akcií. I tento rok mohli ľudia ochutnať guláše domácich i cezpoľných, mäsové i vegetariánske a najmä vytvorené s láskou a v priateľskej atmosfére a hľadať ten najchutnejší, navoňavší či najoriginálnejší, hodný putovnej varešky, o ktorú sa súťažilo.

Gulášománia vypukla v Brezovej pod Bradlom v sobotu 4. augusta o 13. hodine. Desať tímov si prichystalo svoje kotlíky, mäso a všetky ingrediencie potrebné k dochuteniu, nakrájalo zeleninu a pustilo sa do varenia. Gulášik rozvoniaval na všetky strany a aby súťažiacim išla práca od ruky vyhrávala im hudba Top Diamonds a inšpirovala ich slovami Kollárovcov: „Keď sa stretnú priatelia, na starosti nemyslia, stále dobrá nálada, úsmev všetkým rozdáva.“

Súťaž O brezovskú putovnú varešku sa prvýkrát konala pred 4 rokmi, ale šlo len o nultý skúšobný ročník. No guláš sa tu uchytil a súťaž vo varení kotlíkového gulášu sa v Brezovej pod Bradlom udomácnila a stala tradičnou súčasťou leta. Prvými kráľmi a putovnými majiteľmi čarovnej varešky boli Jarmečníci, ktorí sú vernými členmi každého ročníka. Okrem nich si tento rok zmerali svoje sily a kulinárske schopnosti aj tímy: Hasiči, Alfa Romeo, Rudničári, OZ Charis, Variace strigy, PZ Klenová, Posolstvo, Brezová Pole a Vrchná Družstevná.

Pre dobrý a chutný guláš je potrebná aj obeta a aj včasná príprava. „Včera sme do polnoci varili vývar z diviačích kostí,“ zveril sa Jaroslav Ciran z družstva Vrchná Družstevná, ktoré tvorili chlapi z jednej brezovskej ulice, v podstate skoro susedia. Ich protikladom bolo ženské družstvo Variace strigy. Kamarátky napadlo spontánne si zasúťažiť a hneď bol na svete aj originálny názov. A neboli by to ženy kuchárky, aby nevyčarovali hneď dva. Jedna zo „stríg“ Marika Závodná, čo sa v ich kotlíkoch skrýva: „Jeden guláš varíme klasický hovädzí a druhý varíme trošku vegetariánski cuketovo-hlivový, bez mäsa, čisto zeleninka.“ Teda na svoje si mohli prísť aj tí, čo nejedia mäso alebo čo radi skúšajú nové veci. Keďže hlivu milujem a horúce počasie vo mne vyvolávalo hviezdičky pred očami, neodolala som ani ja tejto zdravšej verzii gulášu a neoľutovala som. Bol vskutku výdatný, výživný a aj zašmakoval. Ďalšou netradičnou alternatívou mäsového gulášu bol v minulosti fazuľový guláš a asi najoriginálnejší kotlík bol v tvare dela.

Hríby pridali do svojho gulášu aj súťažiaci zo Senice Alfa Romeo a vznikol divinovo-hríbový guláš. Zaujímavou ingredienciou ochutilo svoj guláš aj OZ Posolstvo, bol ňou humor. Vznikol veselý guláš.

Variace strigy však neboli jediným tímom, ktorý sa rozhodol pripraviť hneď dva rôzne guláše. Rovnaký nápad dostali aj Jarmočníci, medzi ktorých patrí aj pani starostka Brezovej pod Bradlom Eva Ušiaková. Tento tím z úradu spolu s tímom Hasičov je hlavným iniciátorom tejto vydarenej akcie. Väčší kotlík patril diviakovi, menší neposlušnému baranovi. Vedúca oddelenia výstavby, životného prostredia a komunálnych činností Denisa Zuščíková zdôvodnila, prečo si vybrali práve baraní guláš. „Povedali sme si, že dáme Brezovanom okoštovať aj iný guláš, ako je hovädzí či rôznej diviny, že im dáme okoštovať aj z barana, nech sme iní.“ A môžem povedať, že baranie mäso je ešte lahodnejšie a lepšie sa rozplýva na jazyku než hovädzie, ale vôbec netuším, kam sa ešte vyšlo do môjho žalúdka. Za baraní guláš v podaní Jarmočníkov by sa nemusela hanbiť ani indická kuchyňa a mohla by ho pokojne zaradiť medzi svoje jedlá, pretože mal výraznú korenistú chuť a určite uspokojil nejedného labužníka, čo má rád štipľavé jedlá. Na Brezovej by ho mohli kľudne pridať ako ďalšie jedlo k tradičnej charitatívnej kapustnici, ktorá sa koná v zime, lebo by s istotou zahrialo telo aj v mraze.

Vďaka obom družstvám mohli návštevníci ochutnať až 12 rôznych verzií od 10 tímov tohto známeho maďarského jedla, ktoré sa začalo pôvodne robiť len ako mäsová polievka. Z pravidla išlo o hovädzinu, lebo slovo gulya znamená stádo hovädzieho dobytka. Nezahusťovala sa a pridával sa k nej tradične len biely chlieb. No dnes existuje množstvo verzií tohto jedla. Robí sa na cisársky i srbský spôsob. Môže sa k nemu pridávať kapusta (segedín) alebo červená repa (Alfőldi). V Českej republike k nemu pridávajú knedľu. Už ani mäso nemusí byť hovädzie. Ľudia radi experimentujú a hľadajú vlastnú verziu guláša, ktorá by im najviac zachutila a vlastne preto vznikli súťaže. Na Brezovej sa z času na čas menia súťažiaci, ingrediencie i kuchári, ale nikdy nie je núdza o kvalitný kulinársky zážitok až pôžitok z jeho vytvárania i následného ochutnávania.

Autor: Ivana Ušiaková

Foto: Ivana Ušiaková

Galéria