Na Čachtickom hrade ožil duch stredoveku

27.04.2018

Čachtice Ivana Ušiaková Kultúra

Na vrchu Bakalár pri Čachtickom hrade zasvišťalo delo, ale žiadne obavy! To sa len hrad znovu sa odel do stredovekého rúcha. Pripomenul si časy, keď oň bojovali mocní rytieri v nablýskanej zbroji a boli ochotní kvôli nemu obetovať život. Dnes sa to zdá zvláštne, lebo hrad sa stal obľúbenou turistickou lokalitou, ako stvorenou na jarný výlet. No hoci stredoveku a jeho krutosti dávno odzvonilo, zahrať sa na stredovek aj v súčasnosti, obliecť si staré šaty, jesť pokrmy, čo jedli naši predkovia a najmä zažiť šermiarske zápasy naživo má neobyčajné čaro aj dnes a vari neexistuje ani lepší spôsob ako odštartovať novú turistickú sezónu.

A tak 21. až 22. apríla ožila na Čachtickom hrade atmosféra stredoveku a nechýbali ani húfy zvedavých ľudí, ktorí využili priaznivé počasie, aby sa prišli pokochať krásou hradu, ktorý preslávila grófka Alžbeta Báthoryová široko-ďaleko. No hrad mal aj iných známych majiteľov, ako Matúša Čáka Trenčianskeho, Ctibora zo Ctiboríc, Žigmunda Luxemburského, Maximiliána I. Habsburského, o ktorých sa už toľko nehovorí v spojitosti s týmto hradom a všetci vieme prečo. Temná legenda plná krvi sa nesie stáročiami a stále vyvoláva otázniky. Uplynulý víkend však nehrala hlavnú úlohu a prízraky z minulosti zostali spať.

Za bránami hradu ožil úplne iný svet. Farebný. Plný života, vravy a výrobkov, ktoré uspokojili všetky zmysly. Vábila vôňa čokolády či čerstvej kávy, ale aj chutného zubáča. Oči by jedli aj sladké medovníčky maľované s takou precíznosťou, že pripomínali prácu s čipkou. Na výber bolo aj lahodné ovocného víno zo skalických viníc či čerstvé syry.

Ženy si mohli urobiť radosť náramkami, náušnicami, náhrdelníkmi a inými čačkami – mačkami, ktorými by ozdobili svoj zovňajšok, ako to robili ženy už odjakživa, aby upevnili svoju krásu i očarili svojich mužov a aj ostatné ženy. A, samozrejme, všetci sa mohli kochať výhľadom na rozkvitajúcu prírodu v okolí Višňového, nad ktorým hrad stojí.

Deti sa zahrali na lukostrelcov, roztiahli tetivu a triafali šípy do terča. Ďalšou ich zábavkou bolo vytváranie tričiek s vlastnou výzdobou či pomaľovanie tváre. Vyšantiť sa mohli aj pri rytieroch, dobovej hudbe či pri verbovaní do kráľovskej armády.

Katarína Orthová predstavila na hradných skalách svoj farebný vesmír prostredníctvom obrazov, ktoré odrážali jej vnútorné pocity a vnímanie reality. Výstavu nazvala príznačne Plynutie v obraze. A ako to už býva pri umelcoch, s jednou úlohou sa neuspokojila. Svoju kreativitu a umelecké cítenie uplatnila aj pri úvodnej scénke so zvolenskými šermiarmi Vir Fortis, ktorí dobyli hrad.

V Hospodárskej budove pokračovalo ich rinčanie zbraní. Obkľúčení zvedavými pohľadmi predvádzali neľahké šermiarske vystúpenia a vysvetľovali, akým spôsobom sa môže brániť správny šermiar, čo si oblieka rytier a čo jeho panoš. Vir Fortis znamená z latinčiny statočný či neporaziteľný, po čom asi túžil každý rytier.

Aj hrad bol dlho neporaziteľný a nedobytný. V 18. storočí sa to však zmenilo a časť z neho dokonca vyhorela. To je aj dôvod, prečo sa premenil na zrúcaninu a nezachoval sa v celej podobe. Po rekonštrukcií, ktorá trvala približne dva roky, je znovuotvorený a ako je vidieť, na hrade je opäť živo. Návštevníkov v tejto sezóne čakajú akcie, ako napríklad Joga na hrade, lukostrelecký turnaj Castrum, Jánske ohne, Strašidlá na hrade a veľa ďalšieho.

Autor: Ivana Ušiaková

Foto: Ivana Ušiaková

Galéria