Čaro kopaníc umocňuje množstvo unikátnych, viac i menej známych tradícií. S blížiacou sa Veľkou nocou Centrum tradičnej kultúry v Myjave zorganizovalo školu výroby tradičných pytlikárskych obradových cestovín, hrtánkov. Trinásteho marca sa ich, pod taktovkou pani Moniky Hradskej a za prítomnosti nestorky podujatia, vnučky pytlikárskeho majstra, pani Boženky Zemanovej, učili vyrábať gazdinky na Myjave.
Pani riaditeľka Mgr. Viera Feriancová na úvod porozprávala o histórii a prepojení hrtánkov na náš región. Podľa jej slov, sa ich výroba vždy viazala najmä k vianočným sviatkom, ale i k veľkonočnému obdobiu či iným obradom ako svadby a krstiny. „Táto cestovina slúži ako závarka do obradovej polievky robenej z rôznych druhov hydinového mäsa, s prevahou morčacieho, a aj z hovädzieho mäsa. U nás sa zachoval názov „moračja“.“
Z histórie Hrtánkov
Hrtánky sú menej známou osobitosťou regiónu, pretože sa viažu k užšej vrstve obyvateľstva – remeselníkom, pytlikárom. Zachovala sa teda v mestách – hlavne na Myjave, ale i na Brezovej pod Bradlom.
„Pytlikári boli špecializovaní tkáči – tkali plátno živočíšneho pôvodu, zo špeciálne upraveného ovčieho rúna, preto aj ich tkáčske stavy boli úplne iné, než pri tkaní plátna rastlinného pôvodu. Vyrábali sitá do mlynov a podľa toho, ako boli husto tkané potom mlyn preosieval hladkú, polohrubú, hrubú múku. Okrem toho pytlikári vyrábali napr. aj obradové, cirkevné odevy pre Židov.“
„Prečo sa, ale, pytlikári spájajú s hrtánkami? Spomínaný špecializovaný tkáčsky stav mal jeden základný komponent, ktorému sa hovorilo „paprstek“ – časť, ktorá sa nachádza na začiatku a konci stavu, a cez ktorú vedie osnova, kde sa potom tká. Osnova musela byť poriadne napnutá, preto sa paprsteky rýchlo opotrebovávali a často sa vymieňali.“ Gazdinky ich potom narezali a používali ako formu na výrobu hrtánkov. Tie dostali svoj názor podľa hrtanu hydiny, na ktorý sa podobajú.
Paprstek
Pani lektorka, Monika Hradská, ktorá sa hrtánky naučila vyrábať od svojej babičky, potom vysvetlila postup na prípravu cesta a ukázala techniku ich formovania: „Na jedno priemerné vajíčko potrebujete asi 100g polohrubej múky. To je všetko. Nejde tam ani voda, ani soľ, len múka a vajíčko. Ideálne cesto by potom malo mať konzistenciu plastelíny.“
Usušené a uvarené Hratánky
„Z celého cesta si odkrojíme malý kúsok, zvyšok prikryjeme, lebo inak veľmi rýchlo schne, a rozšúľame ho na tenko. Potom si ho radielkom nakrájame asi na 1cm široké štvorčeky. Každý štvorček potom pomocou paličky natočíme na „paprsteku“, až vznikne kužeľ s vrúbkami. Paličkou pritláčame cesto a točíme ho smerom od seba v pozdĺžnom smere vrúbkov na paprsteku.“
Na bohaté skúsenosti som sa spýtala i pani Boženky Zemanovej: „Hrtánky robím len pred Vianocami, u nás sa vždy robili len vtedy alebo keď bolo nejaké významné výročie. Tento rok som ich robila z 29 vajíčok, pričom jedno mi trvá dve hodiny a je z toho asi 700 kusov. Potom ich porozdávam známym. Keď mi po Vianociach ostanú, dám si aj mimo sviatkov, napríklad túto nedeľu som si uvarila polievku z krídelka z morky a kúska hovädzích rebierok. Hrtánky sa, ale, hodia do všetkých mäsových polievok, môže byť aj čisto hovädzia alebo kuracia, podľa chuti.“
Pani Boženka Zemanová
Medzi gazdinkami som sa zasa pýtala na dojmy z podujatia: „Vyrábam ich prvý raz v živote a o podujatí som sa dozvedela z novín. Je to dosť náročné, aby sa dali vyformovať. Moje nie sú také krásne ako majú skúsené gazdinky. Najťažšie je pre mňa natáčanie na paličke, neviem či to už robím ozaj dobre. Skúsim to aj doma.“
Autor: Kristína Talábová
Foto: Kristína Talábová
Galéria
Kľúčové slová
Komentáre (0)
Musíte sa prihlásiť pre pridávanie komentárov...
Ešte neboli pridané žiadne komentáre, buďte prvý a začnite konverzáciu...