Pomerne rozsiahla zrúcanina gotického hradu s rozlohou 8467 m² v Malých Karpatoch. Nachádza sa blízko obce Dobrá Voda v Trnavskom okrese. Názov hradu pochádza z maďarského slová Jókö, čo znamená Dobrý Kameň. Hrad leží v nadmorskej výške 320 m.n.m. v prírodnej rezervácii Slopy.
Dobrú Vodu nie je vidieť zďaleka, vynorí sa pred nami zhruba sto metrov po dvadsať minútovej ceste borovicovým lesíkom. Je to lokálny typ krajiny nezvyklý v Malých Karpatoch. Dodáva miestu zvláštne melancholické čaro. Výstup k hradu zvládnu i deti.
Samotná obec Dobrá Voda je pomenovaná podľa hojného prameňa vody s povesťou, ako sa na dobrý prameň patrí. Vraví o užívaní prameňa vypočítavou ženou, ktorá nikdy nemala mieru v požiadavkách. Lakomá žena nakoniec o spravovanie prameňa prišla, keď vyvrel v obci mimo hradu. V blízkosti obce je kúpalisko so štýlovým socialistickým čarom. Odporúčam navštíviť. Vodné trysky potešia hlavne deti. Možnosť ubytovania pri areály.
S obcou je späté i meno katolíckeho kňaza, národovca Jana Hollého. Je pochovaný na miestnom cintoríne. Pozrieť si jeho pamätnú izbu je možné po telefonickom objednaní sa.
Východný bod na ceste k hradu je obecný kostol a cesta cez dva cintoríny. Židovský je zaujímavý svojimi náhrobnými kameňmi. Majú atypický ráz. K hradu vedie červená značka a na rázcestí je potrebné odbočiť vpravo.
Hrad bol postavený v 13. storočí Magistrom Abom Veľkým. Písomná zmienka je z roku 1263. Aba Veľký bol z Hlohoveckej vetvy Abov. Za zásluhy v boji získal veľa majetkov a postavenie. Padol v bitke proti Karolovi I.
Hrad plnil ochrannú funkciu horského priesmyku na Českej ceste. Vystriedalo sa tu viacero majiteľov, ako je zvykom u stredovekých hradov. Medzi nimi M.Č. Trenčiansky, Žigmund, Stibor zo Stiboríc.
Behom tureckých vpádov opevnený Országhovcami, delová bašta, barbakan, serpentín obe stúpanie a pod. Rod Országhovcov bol obľúbený u kráľa Žigmunda. K tomu sa viaže ďalšia povesť, ako kráľ prijal malého chlapca Országha medzi svojich vojakov a vyrástol z neho verný statočný priateľ.
Hrad je rozdelený na dve časti, oddelená vnútorná a vonkajšia časť, bašta, palacove zvyšky múrov, veže, zvyšky hospodárskych budov a kaplnky.
V roku 1703 behom povstania Františka II. Rákocziho sa veľmi poškodil. V roku 1762 tu po údere blesku vznikol požiar a odvtedy hrad chátral. Bolo tu i väzenie pre obyvateľov.
Opustenie hradu súviselo i s rodom slávnych majiteľov Erdödyovcov, ktorí bývali na hostinnejších miestach. Najznámejšia povesť hradu hovorí o zakliatom rytierovi, ktorý po nociach hrozí svetu i nebu plamenným mečom. Zomrel osamelý vrhnutý do väzenia za svoje zbojnícke skutky.
Prajem vám pekný výlet na toto zaujímavé dobové miesto s osobitným čarom.
Autor: Veronika Dugová
Foto: Veronika Dugová
Galéria
Kľúčové slová
Komentáre (0)
Musíte sa prihlásiť pre pridávanie komentárov...
Ešte neboli pridané žiadne komentáre, buďte prvý a začnite konverzáciu...