Fašiangové tradície na kopaniciach a vo Švédsku

13.02.2018

Fašiangové obdobie na kopaniciach sprevádza množstvo tradícií. Keďže ho tento rok trávim vo Švédsku, pátrala som po tunajších zvyklostiach a znova sa presvedčila, že všade dobre – doma najlepšie.

U nás na kopaniciach znamenajú Fašiangy obdobie plné zábavy. Od Troch kráľov miestne spolky organizujú rôzne plesy a zábavy, v školách a škôlkach sa počas karnevalov deti menia na princezné, pirátov, superhrdinov… Okrem toho je všade plno zabíjačiek a varenia sýtych jedál. Moja babička nikdy nezabudne na šišky s domácim lekvárom a fánky, alebo ako im ona hovorí „Božie milosti“. Samozrejme oboje vždy posype bohatou vrstvou cukru, lebo pred pôstom sa treba poriadne posilniť.

Vrcholom tohto obdobia bývajú fašiangové sprievody, obvykle v réžii miestnych folklórnych súborov či hasičských zborov. Každoročne sa Fašiangy pre deti organizujú aj na Gazdovskom dvore v Turej Lúke. Účastníci sprievodov bývajú prezlečení za „staré baby“, cigánky, rôzne zvieratá ako koza, prasa alebo medveď a samozrejme majú oblečené aj naše tradičné kroje. Kedysi cirkev masky u nás zakazovala, ale dnes už ich môžete vidieť takmer v každom sprievode. Takto chodia hrajúc a spievajúc od dvora k dvoru s ražňami alebo šabľami, na ktoré im gazdiné a gazdovia napichujú kusy slaniny a klobásy. Nesmie chýbať ani pohostenie slivovicou a už spomínanými šiškami a fánkami.

Fašiangový sprievod môže byť ukončený pochovávaním basy, na znak toho, že zábava končí a Popolcovou stredou, prezývanou aj Škaredá streda, začína pôst. Pochovávanie basy je vtipnou divadelnou paródiou na skutočný pohreb. Vystupujú v nej napríklad postavy kňaza a trúchliacich pozostalých. Keď už je basa pochovaná, končia sa všetky zábavy. Na Popolcovú stredu sa veriaci schádzajú v kostole, kde im kňaz na čelo nakreslí popolom krížik.

Teraz prejdem v rozprávaní o niekoľko stovák kilometrov na sever. Vo Švédsku, ako je mi už známe, je veľmi populárny „Tučný utorok“. Je to utorok pred Popolcovou stredou, kedy Švédi môžu celý deň jesť špeciálny zákusok – semla. Na ďalšie tradície spojené s Fašiangami som sa ale už spýtala pravého Švéda, môjho spolužiaka Joakima.

Tu je jeho odpoveď:

„O tradíciách aké si mi opísala som doteraz nepočul, vo Švédsku také nemáme. Osobne si myslím, že celkovo tu nemáme veľa tradícií, čo je škoda. Samozrejme máme niekoľko svojich tradičných sviatkov ako Valpurgina noc, Prvý máj, Svätojánska noc, ale ďalšie sú zväčša „dovezené“ (Halloween, Valentín). V tomto období máme sviatok, ktorý sa volá Fettisdagen – „Tučný utorok“ . V tento deň sa bolo treba poriadne najesť a stučnieť pred tým, ako mal začať štyridsaťdňový pôst. Dnes už sa, ale vo Švédsku pôst nedodržuje. Tradičným jedlom je semla (sladká žemľa naplnená mandľovým krémom a šlahačkou, posypaná cukrom, pozn. red.), ktorá sa môže jesť od rána do večera. Hovorí sa, že kráľ Adolf Fredrik zomrel v roku 1711 kvôli tomu, že za deň zjedol 14 semlí. Niektorí ľudia hovoria, že nie je vhodné, ak semlu konzumujete pred Tučným utorkom alebo po ňom, ale aj tak sa to robí. V roku 1953 dokonca jedna cukráreň dostala od polície pokutu za to, že predávala semlu už v Januári. O Popolcovej strede toho veľa neviem, je možné, že sa u nás je tiež, ale v dnešnej dobe už veľa ľudí do kostola nechodí.“

Joakim tiež pri pohľade na fotky šišiek a fánok mojej babky poznamenal, že vyzerajú veľmi lákavo a keď sa ich od nej naučím robiť, mám mu priniesť ochutnať.

Ja som zasa vo vyhlásenej Jönköpingskej cukrárni ochutnala tradičnú švédsku semlu. Sladké pečivo naplnené naspodku mandľovo-marcipánovou plnkou a navrchu sviežou šľahačkou, prikryté ďalším kúskom pečiva a posypané cukrom. Trochu mi pripomína naše veterníky. Švédi si ju vraj niekedy objednávajú dokonca poliatu horúcim mliekom. Bola veľmi chutná a určite si ešte pred pôstom prídem zamaškrtiť, ale babkine šišky so slivkovým lekvárom zostanú pre mňa aj tak „naj“.

Autor: Kristína Talábová

Foto: Kristína Talábová

Galéria