Vaďovce
- Kopanice.sk
/
- Obce
/
Vaďovce
Vaďovce 15, 916 13 Súradnice: 48.737772, 17.722590
+421 915 709 991 vadovce@stonline.sk vadovce.sk
Kraj: Trenčiansky samosprávny kraj
Okres: Nové Mesto nad Váhom
Počet obyvateľov: 733
Rozloha: 1 111 ha
Ten vaďovský kostolíček, kolo neho čierny les, ešte si ja počkám, ešte si ja počkám či môj milý príde dnes. Príde mi on príde na svém vraném koníčku, ešte si pripína, ešte si pripínana ľavý bok šabličku.
Zdroj: Obecný web, Wikipedia
Symboly
Erb obce
V čiernom štíte strieborný orol v zlatej zbroji, na hrudi preložený červeným gréckym tlapovitým krížom. Orol s krížom má buď pôvod v cirkevnej symbolike, alebo sa prevzal z rodového, zemepanského symbolu - podľa historického pečatidla obce z r. 1655.
Poloha
Obec Vaďovce leží v juhozápadnej časti okresu Trenčín v údolí potoka Trstie /Topolecký potok/. Samotná obec je pretiahnutá v niekoľkých radoch popri potoku v dĺžke asi 2 kilometrov. Chotár obce je rozložený v nížine popri potoku a na dolných svahoch medzi Bielymi Karpatami a severnými výbežkami Malých Karpát. Nadmorská výška je 220 až 370 m nad morom, takže absolútny rozdiel medzi najnižším a najvyššie položeným miestom v chotári je 1850 m. Chotár obce susedí v južnej a východnej časti s chotármi obcí Čachtice, Višňové a Hrachovište, na západnej a severnej časti s chotármi obcí Kostolné, Hrašné, Lubina, Hrušové a mestom Stará Turá.
História
Boli to časy neľahké. Obdobie poddanstva, feudálneho útlaku, vojny, živelných pohrôm a mnohých iných ťažkostí, ktoré naši predkovia museli prekonávať, len aby prežili. Zdrojom obživy boli len kúsky úrodnej pôdy, ktorú si vyrvali vyklčovaním okolitých lesov a pri nízkom stupni obrábania pôdy bolo toho živobytia len poskromne. Odrážalo sa to i na kultúrne bývania a celkového spôsobu života v porovnaní s inými, úrodnejšími oblasťami.
Prvá písomná zmienka o našej obci podľa diela profesora B. Varsíka „Osídlenia Myjavy a myjavskej pahorkatiny“ sa uvádza v súvislosti s Čachtickým hradom. Je to darovacia listina kráľa Žigmunda, ktorou dňa 7. marca 1392 daroval bratislavskému šľachticovi poľského pôvodu Ctiborovi zo Ctiboríc hrad Čachtice spolu s okolitými obcami a osadami, ktoré patrili k hradu. Medzi nimi je uvedená i naša obec pod názvom Wath. Ďalšie údaje o pôvode a názve obce možno čerpať z Monografie Nitrianskej župy, kde sa ako prvá historická zmienka o obci uvádza rok 1414 pod názvom Wadovich. Neskoršie názvy sú poznačené ako Wadowych, Wagyouch a v 16. storočí ako Wadocz. V ďalších obdobiach sa názov obce vyvíjal: rok 1773 – Vagyocz, Wagyowetz, Vagyovcze; rok 1786 – Wagyócz; rok 1808 – Vagyócz, Wadowce; rok 1863 – 1913 – Vagyóc; od roku 1920 – Vaďovce. Profesor Varsík predpokladá, že názov obce je odvodený zo slovanského mena Vad, ktoré značí spor.
Počiatky osídlenia chotára a vznik obce ako aj väčšiny miest a obcí na okolí nie sú známe. Aj keď prvá písomná zmienka o obci je až konca 14. storočia, je isté, že ľudia tu žili oveľa skôr. Domnievame sa, že jej osídlenie je asi tak staré ako Čachtický hrad vzdialený od nás asi 3 km, to je začiatkom 13. storočia.
Kultúra
Lampiónový sprievod
V predvečer sviatku Dňa boja za slobodu a demokraciu obecný úrad spolu s materskou a základnou školou zorganizoval lampiónový sprievod, ktorý bol pomenovaný „ Plamienky tolerancie“, pretože 16. október je medzinárodným dňom tolerancie. Účastníci venovali sprievod obetiam teroristického útoku v Paríži. Zišlo sa asi sedemdesiat detí a občanov, ktorí spoločne prešli po dedine a pozdravili ostatných spoluobčanov. Sprievod zakončili v kultúrnom dome, kde bol pripravený „omastený“ chlieb s cibuľou, ktorý chutil malým i veľkým. Lampiónový sprievod je pekná akcia, na ktorú sa tešia hlavne naši najmenší. Veríme, že plamienky tolerancie budú svietiť medzi nami po celý budúci rok.
Životné prostredie
Obyvatelia obce sa v minulosti zamestnávali hlavne poľnohospodárstvom. Celý povrch chotára obce spolu s južnými svahmi Javoriny pokrýval hustý les, ľudovo nazvaný ako „Čierny les“. V ľudovom podaní sa zachovala aj pieseň Ten vaďovský kostolíček, kolo neho čierny les...
Chotár obce zaberá plochu 1 185 ha pôdy. Z tejto časti sa 464 ha obrába ako orná pôda, 16 ha sú lúky, 22 ha sady a záhrady, 335 ha sa eviduje ako lesná pôda, 94 ha neplodná pôda /cesty, vodné toky/ a 32 ha je zastavaná plocha, ostatné sú pasienky.
Zaujímavosti
Povery a strašidlá
Ľudia verili na rôzne povery a strašidlá. Počas dlhých zimných večerov, keď sa poschádzali susedia na drapačkách peria rozprávali si rôzne historky o strašidlách a zážitky z vojny, ako to bolo ,,na Piave˝. Najviac sa báli ,,svetlonosov˝, ktorí vraj po nociach strašili a vodili ľudí po močariskách na Dolných lúkach. Iné strašidelné miesto bolo označované v lokalite na Šalovom vrchu, kadiaľ prechádzala poľná cesta do Hrušového. Po tejto ceste chodili furmani, keď sa vracali ,,zo sveta˝, alebo mládenci, ktorí chodievali na vohľady do susednej obce. Náhodných chodcov tu zase strašil a vodil ,,neminár˝ / podľa dialektu : minár = mlynár /.
Galéria
Mapa obce
