Kopanice.sk Obce Ubytovanie Gastronómia Aktivity Služby Novinky Podujatia Recepty Mapa

Sobotište

Sobotište

• Kopanice.sk

• /

• Obce

• /

• Sobotište

Sobotište 11, 906 05 Sobotište Súradnice: 48.731720, 17.405899

+421 904 622 601 obecsobohornak@mail.t-com.sk www.sobotiste.sk

Kraj: Trnavský samosprávny kraj

Okres: Senica

Počet obyvateľov: 1 496

Rozloha: 3 225 ha

Sobotište má v súčasnosti 1500 obyvateľov, rozloha obce je 3225 ha. V obci sa nachádza materská a základná škola, zdravotné stredisko, lekáreň, pošta, hvezdáreň, roľnícke družstvo, v oblasti výroby a služieb tu pôsobia viacerí súkromní podnikatelia.

 

Zdroj: Obecný web, Wikipedia

Erb obce

V červenom štíte veľké strieborné, pätkami ukončené majuskulné písmeno W, prevýšené veľkou zlatou hviezdou.

 

Pečať obce

Obsah erbového pečatidla obce je pravdepodobne odvodený od znamenia kráľa Vladislava Jagelovského (1490 - 1516), doloženého vo viacerých obecných pečatiach z tohto obdobia.

Na Západnom Slovensku neďaleko od Senice sa na Myjavskej pahorkatine nachádza obec Sobotište. Rozkladá sa v údolí potoka Teplica na úpätí Bielych Karpát a jej prírodný rámec dotvára vodná plocha Kunovskej priehrady.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1251, kedy sa spomína ako Zobodycha, patriaca k príslušenstvu hradu Bana na Považí. Od roku 1297 bola pričlenená k hradu Branč, od 16. storočia sa jej vlastníci striedali. Vyvíjala sa ako mestečko s jarmočným právom a najväčší rozmach dosiahla počas panstva Nyáryovcov.

 

V roku 1546 prišli do obce prví Habáni a vybudovali vlastné sídlisko, nazývané Habánsky dvor, s osobitou organizáciou spoločného života, vychádzajúcou z ich náboženského vyznania. Venovali sa výrobe keramiky, nožiarstvu, garbiarstvu a ďalším remeslám. Svojím kultúrnym vplyvom poznačili spoločenský i hospodársky život kraja.

 

Obyvatelia Sobotišťa sa zaoberali poľnohospodárstvom, tkáčstvom, vinohradníctvom, na kopaniciach uhliarstvom a pastierstvom, v polovici 18. storočia tu bola vlnárska manufaktúra. Hospodársky a kultúrny život obyvateľov Sobotišťa svojím osvetovým pôsobením významne ovplyvnil Samuel Jurkovič a v roku 1845 tu na družstevnom základe založil Gazdovský spolok.

 

Kultúrnej verejnosti je obec známa vznikom Slovenského národného divadla nitrianskeho s prvou ženskou herečkou Aničkou Jurkovičovou v roku 1841.

Oberačková zábava

Oberačková zábava, ktorá sa uskutočňuje v septembra v Kultúrnom dome v Sobotišti. Do tanca vždy bude prizvaná nejaká hudobná skupina, ktorá vytvorí tú správnu atmosferu.

 

Martinský jarmok

Na Martinskom jarmoku sa môžete stretnúť s krásnymi výrobkami z dreva, s najrôznejšími cukrovinkami pre maškrtné jazýčky, so záhradkármi, ktorí vám ponúknu široký výber z ovocných stromov a samozrejme plno ďalších zaujímavých vecí.

 

Sobotištská pätnástka

Sobotištská pätnástka organizovaná KST Sobotište je jednou z najznámejších turistických akcii v oblasti Senice a Myjavy. Ponúka širokú paletu tratí od menej náročných až po 50 km. O popularite podujatia hovorí výstižne účasť, ktorá v roku 2015 prekročila 2 200 turistov (z toho väčšina na 15 km trase, na 50 km trasu nastúpilo 54 účastníkov).

Sobotištský chotár je výnimočný tým, že sa tu nachádza až vyše 70 rodiacich oskoruší, čo je najväčšia koncentrácia v bývalom Československu.

 

Do našej oblasti sa rozšírili z južnej Európy pravdepodobne s rímskymi vojskami, ktoré poznali výborné liečebné účinky ich sušených plodov. Oskoruše pomáhali rímskym vojakom proti najväčšiemu nepriateľovi vojaka – hnačke. Rímski vojaci pomohli oskoruši v rozšírení tým, že po prechode semienok ich tráviacim traktom tieto dobre klíčili popri starovekých obchodných cestách.

(26401) Sobotište

(26401) Sobotište je planétka, ktorú objavil Peter Kušnirák v skorých ranných hodinách dňa 19. novembra 1999 na observatóriu v Ondřejove v Česku. Je pomenovaná po obci Sobotište.

 

Samuel Jurkovič

9. februára si pripomíname 215. výročie narodenia jedného z popredných slovenských národných buditeľov a priekopníka nielen slovenského, ale aj európskeho družstevníctva.

 

Karol Bohuslav Šulek

V roku 1884 chorvátsky časopis Vienac /veniec/ vydávaný v Záhrebe napísal: “História chorvátskej literatúry zapíše Šuleka medzi prvých a najzaslúžilejších svojich spisovateľov. Už za prvé roky, ktoré v Chorvátsku prežil, stal sa on, rodený Slovák príkladom, ba lepšie povedané vzorom, ktorý radi nasledovali všetci, čo chceli po chorvátsky písať. Nemienime zmenšovať nikomu zásluhy, keď povieme, že Šulek bol u nás prvým štylistom.“  To sú slová, ktorými Dr. Karola Bohuslava Šuleka ešte za jeho života pozdravila redakcia tohto časopisu.

 

Oskoruša

Latinský názov: Sorbus domestica L.

Najväčší ovocný strom Európy, má i najťažšie drevo (asi 500 kg/m³), ktoré je veľmi dobre obrábateľné a v Nemecku sa za 1 m³ platí až 1 500 € a za pálenku z jeho plodov sa platí 30 až 40 eur. Sobotištský chotár je výnimočný tým, že sa tu nachádza až vyše 70 rodiacich oskoruší, čo je najväčšia koncentrácia v bývalom Československu.

 

Nálezisko mamutieho kla

Archeologické nálezy a objavy nám  prinášajú  dôležité informácie o našej histórii. Nález mamutieho kla  pri budovaní Kunovskej priehrady v roku 1962 dokazuje, že i v našej oblasti mamuty žili.