Vrbovce
- Kopanice.sk
/
- Obce
/
Vrbovce
Vrbovce 42, 906 06 Vrbovce Súradnice: 48.799356, 17.469050
+421 908 782 764 starosta@vrbovce.sk vrbovce.sk
Kraj: Trenčiansky samosprávny kraj
Okres: Myjava
Počet obyvateľov: 1 508
Rozloha: 5 152 ha
Vrbovce majú v súčasnosti okolo 60 kopanických osád. V rokoch 1930-1936 ich bolo celkom 96, včítane súčasnej Chvojnice. Kopanice vznikali pravdepodobne od 2. polovice 17.storočia a to ako z radov miestnych obyvateľov, tak i z utečencov , ktorí k nám prichádzali z dolných zemí z obavy pred Turkami, ako aj z Čiech v dôsledku 30 ročnej vojny a náboženských perzekúcií. Jednalo sa o klčovanie lesov a kopaním lesnej pôdy, na ktorej sa potom ľudia usadzovali, preto i názov „Kopanica“ . Ľudia, ktorí takto získali novú poľnohospodársku pôdu, dostávali úľavy, 15 rokov boli oslobodení od daní. Mnohé osady sa postupne menili. Ľudia z nich odchádzali za prácou do cudziny, hlavne do USA koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Ďalšia vlna postupného vysídlovania kopaníc bola v druhej polovici 20. storočia.
Zdroj: Obecný web, Wikipedia
Symboly
Erb obce
V striebornom štíte z trávnatej pažite vyrastajúca stará vŕba s deviatimi mladými listnatými prútmi, všetko zelené. Hovoriaci erb podľa mladšej erbovej pečate obce zo začiatku 19. stor.
Poloha
Vrbovce, nachádzajúce sa na Slovensko – Moravskom pomedzí, leží na úpätí Bielych Karpát. Od západu je ohraničené Žalostinskou vrchovinou, od severu Javorinskou hornatinou, od východu Myjavskou pahorkatinou a od juhu je chránené tzv. Brančskými bradlami. Charakteristickou črtou krajinotvorby Vrboviec a ich okolia je kopaničiarske osídlenie, ktoré začalo okolo 16.storočia. Pestrá mozaika lesov, lúk, pasienkov a hájkov s rozptýlenými ľudskými obydliami vytvára prekrásny krajinný celok. Významnú úlohu plní Javornícke sedlo / 360 m/ - komunikačná cestná i železničná spojnica s Moravou. Vrbovčiansky chotár rozdeľuje potok Vrbovčianka /Teplica, Malina/, ktorý pramení pod Javornickým sedlom a preteká stredom obce smerom k obci Sobotište a končí v Kunovskej priehrade. Po ceste má z obidvoch strán veľa prítokov. Vrbovce od severu susedia s obcami Javorník, Hrubá Vrbka, Tvarožná Lhota a Kuželov – Česká republika, severovýchodne s obcou Brestovec, východne s Turou Lúkou, južne s obcou Sobotište a najdlhšiu hranicu majú s obcou Chvojnica, ktorá vznikla oddelením sa od Vrboviec v roku 1957.
História
Prvá písomná zmienka o obci Vrbovce sa nachádza v darovacej listine zo 16.júna 1394. Kráľ Žigmund daroval hrad Branč a priľahlé obce svojmu prívržencovi Stiborovi zo Stiboríc. Latinský text darovacej listiny uvádza názov „Vrbowich“ /Vrbovce/. Originál je uložený v Zbierke stredovekých listín v Krajinskom archíve v Budapešti pod číslom D164736. V rokoch 1428-1435 prechádzali naším územím husitské vojská. Po porážke J.Jiskru z Brandýsa a bratríkov sa pravdepodobne niektorí usadili i v obci Vrbovce, o čom svedčia názvy priezvisk ako napríklad Váňa, Mareček, Sukup, Vítek, Sládek a pod. V 16.storočí bola vo Vrbovciach zriadená tridsiatková stanica, čo posilnilo ich dosídľovací proces. V roku 1590 si obyvatelia Vrboviec postavili kostol v renesančnom slohu. V polovici 18.storočia mali Vrbovce 782 rodín /domácností/, z toho 421 bývalo v mestečku a 361 na kopaniciach. V roku 1757 vznikol vo Vrbovciach požiar, zhorela veľká časť obce i s kostolom. V roku 1784 bolo v celom Uhorsku sčítanie ľudu. Podľa tohto sčítania ukončeného v roku 1787 žilo v obci 4 493 obyvateľov v 813 rodinách. Tieto bývali v 685 domoch. Už vtedy bol vo Vrbovciach pivovar, ktorý varil pivo pre panstvo na Branči.
V júli 1810 získala obec oprávnenie poriadať miestne potravinové trhy – každý pondelok a okrem tohto šesťkrát do roka veľké výročné trhy s remeselníckym spotrebným tovarom a dobytkom. V roku 1810 boli povýšené Vrbovce na „Mestečko“ a zároveň bol schválený a zavedený nový erb s vyobrazením vrbového stromu na štíte ovenčenom ružami. Mestské pečatidlo malo v strede uvedený erb s maďarským nápisom - Pečať mestečka Vrbovce 1810. V tejto dobe hlavné ťažisko rozvoja bolo orientované na poľnohospodárstvo. V mestečku pracovalo v 9 remeslách 36 majstrov a 11 pomocníkov. Najpočetnejšie boli zastúpení vreciari /pytlikári/ a sitári, ďalej mlynári, kováči, 2 kožušníci a po jednom stolár, kolár a zámočník. V roku 1831 ochorelo na choleru 111 občanov, z toho 26 zomrelo. Historický význam Vrboviec v národno-oslobodzovacom hnutí. V rokoch 1840 – 1847 sa vo Vrbovciach rozvíja veľmi čulý kultúrnospoločenský život.
Kultúra
Stretnutie pri Troch kameňoch
Stretnutie pri Troch kameňoch sa konalo na česko – slovenskom pomedzí v lesíku pri Troch kameňoch. Ide o priateľské stretnutie občanov Kuželova, Vrboviec a Chvojnice, ale i mnohých ďalších návštevníkov z blízkych obcí. Pripravený je bohatý program.
Strelecké preteky
Dobrý guláš, pečené mäso z diviaka, zručnosť strelcov ,príjemné počasie – to sú hlavné lákadlá tohto podujatia, ktoré tradične usporadúva poľovné združenie na strelnici za priehradou.
Fašiangy
Fašangová chvíla krátká, otevreua aj k vám vrátka,... Fašiangové obdobie sa už od nepamäti spája s ľudovou zábavou, dobrým jedlom a pitím. Je to obdobie medzi zimou a jarou a nesie sa v radostnom duchu.
Životné prostredie
Obec sa nachádza na úpätí Bielych Karpát. Tvorí ho prevažne Žalostinská vrchovina, od severovýchodu ho delí Liešťanský potok, ďalej je ohraničený Myjavskou pahorkatinou a z južnej strany Brančskými bradlami. Geologickú stavbu charakterizujú flyšové sedimenty, ktoré sa vyvrásnili koncom starších treťohôr /paleogenu/ a sú typickým rytmickým striedaním ílovcov, vápenatých pieskovcov a hnedých pôd. Pastierskou a poľnohospodárskou kolonizáciou pôvodne zalesneného terénu sa vytvorila v chotári pestrá mozaika lúk a pasienkov kombinovaná po rekultivácii s ornou pôdou a tiež rôznymi zalesnenými časťami roklín, jarkov a úvozov. Z lesných ekosystémov zostali nepravidelné systémy bučín, dubín a hrabín. Len ojedinele sa vyskytuje výsadba ihličnanov. Na severozápadnej strane hraničí náš chotár s chránenou krajinnou oblasťou „Bílé Karpaty“, konkrétne s Čertoryjami na Morave. Zvlnený kopcovitý terén s hladkými návršiami a množstvom potôčkov a jarkov vytvára podmienky pre bohatý rozvoj flóry /rastlinných druhov/ i fauny /živočíšnych druhov/. Preto bola značná časť chotára zaradená do CHKO Biele Karpaty. I mimo nej sa však nachádza veľa druhov chránených rastlín a živočíchov.
Zaujímavosti
Karol Adamiš
Rodák z Vrboviec - Karol Adamiš, literát a evanjelický kňaz
Ján Beblavý
Rodák z Vrboviec - Ján Beblavý (*1898 – †1968), cirkevný spisovateľ, vysokoškolský učiteľ a evanjelický kňaz
Ján Pravoslav a Štefan Leška
Rodák z Vrboviec - Ján Pravoslav Leška, literát a evanjelický kňaz
Štefan Leška, filológ, prekladateľ, spisovateľ, novinár
Galéria
Mapa obce
