Prašník
- Kopanice.sk
/
- Obce
/
Prašník
Prašník 93, 922 11 Prašník Súradnice: 48.651202, 17.688686
+421 33 778 0534 +421 917 190 047 obecprasnik@prasnik.sk prasnik.sk
Kraj: Trnavský samosprávny kraj
Okres: Piešťany
Počet obyvateľov: 849
Rozloha: 2 788 ha
„Tam, kde sa Holeška s Podkylavkou stretá,
kde hladina Čerenca sa blýska,
domčeky v dolinách roztrúsené,
na každom strecha nízka…“
Zdroj: Obecný web, Wikipedia
Symboly
Erb Obce
Erb obce Prašník - v modrom štíte sa nachádza strieborný mlyn s čiernou strechou a čiernym mlynským kolesom sčasti vnoreným do oddelenej zelenej päty štítu.
Vlajka obce
Vlajka obce Prašník - pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov v poradí týchto farieb: zelená, biela, čierna, biela, modrá, je ukončená troma cípmi.
Pečať obce
Pečať obce Prašník - tvorí erb obce s kruhopisom „OBEC PRAŠNÍK“ umiestneným v dolnej časti kruhu.
Poloha
Obec Prašník sa nachádza na Západnom Slovensku, v malebnom kraji východnej časti Malých Karpát, pri sútoku dvoch potokov - Holešky a Podkylavky.
Hranice katastrálneho územia obce Prašník susedia s katastrom miest Vrbové a Brezová pod Bradlom a obcí Šípkové, Šterusy, Kočín, Dolný Lopašov, Krajné, Podkylava a Košariská. Svojou rozlohou 2788 hektárov je treťou najrozsiahlejšou obcou a svojou dĺžkou (7 km) najdlhšou obcou v okrese Piešťany, je tzv. vstupnou bránou do myjavských kopaníc.
História
Najstaršie osídlenie oblasti bolo zistené už v staršej dobe kamennej v jaskyni Veľká pec. V lokalite Hrádok bolo objavené osídlenie z doby bronzovej. V lokalite Tlstá hora sa nachádzalo hradisko zo staršej doby železnej a neskôr opevnený bratrícky tábor z 15. storočia. Prvá písomná zmienka o osídlení lokality je z r. 1113. V písomných prameňoch sa prvý krát spomína Prašník v roku 1611 v súvislosti s mlynom ”Mljn Prassnjk“. Kedysi ich bolo na potoku Holeška vyše 20, posledný raz sa krútilo koleso v Mockovom mlyne v roku 2007.
Svoju samostatnú históriu však začala obec Prašník písať až v roku 1958, keď sa od Vrbového oddelili početné vrbovské kopanice - Borová Hora (U Mačečkov), Dolné Boory, Dúbrava, Grnča, Horné Boory, Chrasta, Pod Hrabinou, Poľana, Prašník, Stanovisko, U Bajcarov, U Ďurišov, U Fajnorov, U Hrotkov, U Kováčov, U Lajdov, U Marušicov, U Mosnákov, U Pavelčákov, U Rúbanskych, Volavec, Zbehy - z ktorých vznikla obec Prašník (názov dostala podľa najväčšej kopanice Prašník). V roku 1963 bola k Prašníku pripojená aj Pustá Ves (kopanica pôvodne patriaca k obci Šterusy).
História Slovenského národného povstania je spojená aj s Prašníkom, najmä s osadou Pustá Ves, vyznamenanou Radom Červenej hviezdy za účasť v SNP. Pustá Ves bola križovatkou partizánov - pôsobil tu partizánsky oddiel pod velením arm. generála Jozefa Brunovského, partizánsky oddiel Jermek, aj partizánska brigáda M. R. Štefánika a ďalšie.
Kultúra
Oslavy výročia SNP
Kladením vencov pri pamätníku SNP Prašník - Dúbrava a pri pamätníku na cintoríne v Pustej Vsi. Oslavy budú pokračovať tradične v prírodnom amfiteátri SNP Prašník - Pustá Ves. Príjemné popoludnie v krásnej prírode Malých Karpát.
Kosecký festival
Každoročne sa koná Prašnícky kosecký festival, ktorý je súčasťou celoslovenských koseckých súťaží. Kosenie tradičným ručným spôsobom si aj v dnešnej dobe nachádza svojich fanúšikov a priaznivcov. Prašnícky kosecký festival už tradične spestruje ženská spevácka skupina HOLEŠKA z Prašníka. Akcia sa koná pod amfiteátrom v Pustej Vsi – Prašník
Morena
Tradičné vítanie jari s Holeškou na Holeške.
Životné prostredie
Prírodná rezervácia Čerenec (v chotári Prašníka) – vyhlásená v roku 1984. Územie sa nachádza západne od obce Prašník pri Vrbovom, v Brezovských Karpatoch, má rozlohu 1,50 ha. Tvorí ho podhrebeňová časť vrchu Čerenec (290 m n. m.) na jurských vápencoch s lesostepnou vegetáciou. Vyskytujú sa tu chránené druhy fauny a flóry. Je tu najbohatšie nálezisko ponikleca veľkokvetého v Malých Karpatoch.
Kataster obce Prašník je zaradený aj v národnom zozname území európskeho významu a chránených vtáčích území európskej sústavy chránených území NATURA 2000.
Zaujímavosti
Ján Juraj Boor
Evanjelický farár, kultúrny pracovník, básnik. Otec Ján Boor bol krajčír, matka Juliana Šuhajík. Mal bratov Michala a Jozefa, ktorí boli tiež verejne činný. Oženil sa s Hermínou, rod. Šulekovou (1830-1879). Mali 7 detí. Z nich Ján Jaromír a Ľudovít Augustín boli verejne činný.
Jozef Boor
V 60. rokoch 19. storočia sa angažoval v slovenskom národnom hnutí. V 1865 neúspešne kandidoval vo voľbách do uhorského snemu. V diferenciačnom procese v slovenskom politickom tábore bol príslušník Bobulovej Novej školy. V duchu Novej školy presadzoval spoluprácu s maďarmi. Vo voľbách do uhorského snemu vo Vrbovom 1869 kandidoval proti Jánovi Franciscimu, čo viedlo k vzájomným útokom, podozrievaniam až k rozkolu v slovenskom politickom tábore. O poslanecké miesto v uhorskom sneme sa neúspešne pokúšal aj vo voľbách 1872.
Veľká pec
Jaskyňa Veľká pec (nachádza sa v chotári obcí Prašník a Šterusy) majúca charakter skalného previsu. V roku 1979 bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor.
Malá pec
Malá pec (prašnícky chotár) so skalnou bránou, ktorá bola vyhlásená v roku 1996 za prírodnú pamiatku.
Hrob baróna Alberta a jeho psa
Zaujímavou turistickou zastávkou pri potulkách malebnými karpatskými lesmi nad kopaničiarskou obcou Prašník je hrob baróna Alberta von Wattenwyla, šľachtica z vyhoreného kaštieľa v Pustej Vsi. Lokalita je zároveň miestom posledného odpočinku Albertovho psa, ktorý pri svojej nesmiernej vernosti zotrval pri hrobe svojho pána, kde i sám zahynul. Hrob baróna Alberta a jeho psa sa nachádza v blízkosti neznačených lesných chodníkov vedúcich z Pustej Vsi (časť obce Prašník) na vrchy Malá pec a Veľká pec známe voľne prístupnými puklinovými jaskyňami, a tiež na ďalšie turisticky zaujímavé miesta.
Galéria
Mapa obce
